Medvedevova „nárazníková zóna“ by pohltila Ukrajinu. Slovensko by sa stalo susedom ruského impéria.
Bývalý prezident Ruska Dmitrij Medvedev je známy svojou ostrou rétorikou a vyhrážkami, ktoré zahŕňajú jadrové útoky voči Západu.
V nedeľu predstavil svoj radikálny plán pre Ukrajinu, o ktorom tvrdil, že by sa mohol naplniť, ak bude vojenská pomoc pre Kyjev pokračovať.
„Ak bude vojenská pomoc banderovskému režimu pokračovať, nárazníková zóna by mohla vyzerať takto,“ vyhlásil Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.
V animácii, ktorú pripojil k svojmu príspevku, zostáva samostatná Ukrajina len na približne 10 % svojho územia – ide o úzky pás na západe pri hraniciach s Poľskom a čiastočne aj so Slovenskom. Ukrajine by ostala iba malá časť Volyňskej a Ľvovskej oblasti.
Zvyšok územia by sa podľa Medvedeva stal tzv. nárazníkovou zónou pod ruskou kontrolou. Rusko by sa tak de facto stalo susedom Slovenska.
Medvedev dlhodobo prezentuje rôzne predstavy o budúcnosti Ukrajiny. Tvrdí, že si ju môžu rozdeliť nielen Rusi, ale aj susedné štáty – napríklad Poľsko či Maďarsko.
Už v minulosti tiež volal po vytvorení nárazníkovej zóny, ktorá by chránila ruské územie pred útokmi ukrajinskými či západnými zbraňami. A Medvedev nie je jediný.
Rusi mali podľa dostupných informácií počas rokovaní s USA aj Ukrajinou požadovať stiahnutie kyjevských síl aj z území, ktoré ešte nedobyli – konkrétne celú Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť. Ani jednu z nich však nekontrolujú v plnom rozsahu.
Po tejto požiadavke sa začali objavovať aj výzvy na vytvorenie širšej nárazníkovej zóny, ktorá by zahŕňala aj Sumskú a Charkovskú oblasť.
Niektorí predstavitelia dokonca hovoria o tzv. „Novorusku“ – fiktívnom regióne, ktorý má podľa ruskej propagandy zahŕňať celé južné a východné územia Ukrajiny. Takáto zóna by siahala až po Mykolajivskú oblasť a Odesu.
Takú rozsiahlu nárazníkovú zónu, ako teraz zobrazuje Medvedev, však doteraz navrhoval len málokto.
Analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) však tvrdia, že čoraz agresívnejšia rétorika z Kremľa má najmä odviesť pozornosť od slabého výkonu ruskej armády v súčasnej fáze vojny.
„Putin pravdepodobne cieli útokmi na dlhé vzdialenosti (napr. dronmi) a agresívnou rétorikou na vyvolanie pocitu beznádeje na Ukrajine a v západných krajinách. Snaží sa tak odradiť Európu a USA od ďalšej podpory Ukrajiny tým, že falošne vykresľuje ruské víťazstvo ako nevyhnutné,“ uvádzajú analytici.
V skutočnosti sa ruský postup výrazne spomalil a je najpomalší od konca roka 2024. Ak by Rusi mali dobyť celú Medvedevovu „nárazníkovú zónu“ súčasným tempom, trvalo by im to približne jedno storočie.
Podľa ISW ruské sily medzi 1. januárom a 24. májom 2025 postupovali v priemere o 14,3 štvorcového kilometra denne.
„Pri tomto tempe by im dobytie zvyšku Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti trvalo približne 3,9 roka a dobytie celej Medvedevovej nárazníkovej zóny s rozlohou 587 459 štvorcových kilometrov až 91 rokov,“ uzatvára ISW.
Rusi by pri takomto postupe stratili približne 50 miliónov vojakov, ak by sa zachovala súčasná úroveň strát.
Rusko a Ukrajina si vymenili stovky zajatcov, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
