Ukrajinského lídra kritizuje, Putina bráni. Sankcie Rusku by vraj boli „zdrvujúce“, no radšej by ich nepoužil.
Bývalý americký prezident v rozhovore pre Fox News opäť kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a zopakoval tvrdenie, že nemá v rukách „žiadne karty“.
Naopak, kritike ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý odmietol prísť na rokovania do Istanbulu, sa vyhýbal. Moderátor z neho doslova musel „vypáčiť“, či je ochotný pristúpiť k sankciám voči Rusku.
Na otázku, či momentálne považuje práve Putina za prekážku mieru, sa bývalý prezident vrátil späť k Zelenskému. Ruskú stranu naopak nazval „odvážnou“.
„Pozrite, mal som naozaj ťažké stretnutie so Zelenským, pretože sa mi nepáčilo, čo hovoril, a on mi to nijak neuľahčil. Vždy hovorím, že nemá karty. Má do činenia s obrovskou armádou a s niekým odvážnym, kto má skvelé vybavenie,“ povedal Trump.
Znovu zopakoval nepodložené tvrdenia o výške americkej pomoci Ukrajine a vyhlásil, že Zelenskyj je „najlepší obchodník na svete“, dokonca lepší než on sám.
„Zelenskyj je najlepší obchodník na svete, oveľa lepší, než som ja. Príde do Washingtonu a zakaždým si odnesie sto miliónov,“ vyhlásil.
Na poznámku moderátora, že Zelenskyj prišiel do Turecka, zatiaľ čo Putin nie, Trump obhajoval absenciu ruského lídra tým, že sa chcel stretnúť priamo s ním. On sám však do Turecka nemohol letieť, pretože „nechcel sklamať Spojené arabské emiráty“, kde bol na oficiálnej návšteve.
„On (Putin) sedí pri rokovacom stole. Cítil som, že stretnutie nemôže prebehnúť bezo mňa, pretože by neviedlo k žiadnej dohode. Na oboch stranách je veľa nenávisti. Mám veľmi dobrý vzťah s Putinom, myslím si, že uzavrieme dohodu,“ tvrdil Trump.
Dodal, že sa s Putinom musí stretnúť a pravdepodobne takúto schôdzku aj naplánuje. Putin je podľa neho z vojny unavený.
„Myslím, že Putin je z celej veci unavený. A nevyzerá dobre. A on chce vyzerať dobre. Nezabúdajme, že toto všetko sa malo skončiť za týždeň. Keby sa nezasekol v bahne so svojimi tankami všade možne, bol by v Kyjeve asi za päť hodín,“ pokračoval Trump.
Nie len bahno však zastavilo ruskú armádu, ktorá podľa mnohých expertov nepredviedla práve najlepší výkon. Rusov zaskočilo aj odhodlanie Ukrajincov brániť sa. To, že Kyjev nepadol, bola podľa vojenských analytikov najmä zásluha toho, že ukrajinské jednotky ubránili letisko Hostomeľ. Rusi ho na krátky čas síce obsadili, no Ukrajinci poškodili pristávacie dráhy a neskôr letisko opäť dobyli.
Hostomeľ, ktorý leží na predmestí Kyjeva, mal byť strategickým bodom, kam by boli letecky prepravovaní ruskí vojaci na ďalší útok proti hlavnému mestu.
Ruské jednotky zároveň spravili viaceré taktické chyby — napríklad zhromažďovali techniku a vojakov na jednom mieste, čím sa stali ľahkým terčom pre ukrajinské delostrelectvo.
Až po niekoľkých pokusoch moderátora sa Trump vyjadril k možnosti uvalenia ďalších sankcií na Rusko.
„Ak budem musieť, použijem ich. Radšej by som ich však nepoužil. Mimochodom, je to veľký problém. Ak sa nedohodneme, uvalím sankcie. Pre Rusko by to bolo zdrvujúce. Majú problémy s ekonomikou, ceny ropy sú nízke,“ povedal, pričom narážal na fakt, že ruský štátny rozpočet je závislý od vysokých cien ropy.
Trump Rusku viackrát pohrozil sankciami, no zatiaľ svoje hrozby nenaplnil. Americkí kongresmani dokonca pripravili legislatívu, ktorá by uvalila sekundárne sankcie až vo výške 500 % na krajiny, ktoré nakupujú ruské nerastné suroviny. Postihnuté by tak mohli byť aj štáty ako Slovensko či Maďarsko.
Podľa expertov Rusko rokovaniami len naťahuje čas, pretože verí, že ten hrá v jeho prospech. Trump zas túži po politickom víťazstve a jednoduchšie je pre neho vyvíjať tlak na Ukrajinu, na ktorú má reálne páky v podobe vojenskej a spravodajskej pomoci.
Rusko údajne na rokovaniach predložilo požiadavky, ktoré presahujú rámec amerického plánu. Požaduje stiahnutie ukrajinských jednotiek aj z tých častí Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré dosiaľ neovládli — a ktorých dobytie by mohlo trvať celé roky.
Okrem toho Moskva trvá na neutralite Ukrajiny a odmieta, aby sa na jej území nachádzali zahraničné vojská alebo zbrane hromadného ničenia. Kremeľ zároveň odmieta platiť vojnové reparácie, ktoré požaduje Kyjev, uvádza Bloomberg.
Moskva taktiež trvá na tom, aby boli všetky okupované územia oficiálne uznané ako súčasť Ruskej federácie.
Americký návrh pritom rátal so „zmrazením“ konfliktu na súčasných frontových líniách. Ukrajina sa mala vzdať vstupu do NATO, no o neutralite sa nehovorilo. Mala tiež získať bezpečnostné záruky.
Spojené štáty údajne boli ochotné uznať Krym ako súčasť Ruska, no nie ostatné okupované územia.
Ukrajinci stratili ďalšiu stíhačku F-16, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
