Experti prezradili, aká je šanca, že sa Vladimir Putin naozaj stretne vo štvrtok s Volodymyrom Zelenským. Vysvetlili aj, o čo Kremľu ide, a ako to vyzerá s mierovými rokovaniami.
Ruský prezident Vladimir Putin prekvapil vyhlásením, že Rusko je ochotné viesť priame rokovania s Ukrajinou. Dokonca navrhol aj konkrétny dátum – štvrtok 15. mája v Istanbule. Ďalším prekvapením bola ochota ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského stretnúť sa priamo s Putinom.
K stretnutiu dvoch prezidentov by sa rád pridal aj tretí – americký prezident Donald Trump. Šéf Oválnej pracovne novinárom povedal, že verí, že Rusko prijme 30-dňové prímerie, ktoré Ukrajina a jej spojenci požadujú ako podmienku rokovaní.
„Napadlo mi, že tam naozaj poletím. Zatiaľ neviem, kde budem vo štvrtok. Mám veľa stretnutí, ale napadlo mi, že by som tam ozaj išiel,“ vyhlásil Trump.
Má to však háčik – Kremeľ zatiaľ mlčí o tom, či ruský prezident do Istanbulu dorazí. Nejednoznačne sa vyjadril aj k návrhu prímeria predloženému Ukrajinou.
Oslovili sme bezpečnostných analytikov Josefa Krausa a Zdenka Kříža z Masarykovej univerzity v Brne, aby vysvetlili, čo stojí za náhlou zmenou postoja Ruska, čo možno od prípadných rokovaní očakávať a či samotný Putin skutočne príde.
Kraus uvádza, že za posunom v postojoch Moskvy, ale aj Kyjeva, stojí dlhodobý tlak americkej administratívy Donalda Trumpa.
Keď Rusi naznačili, že by takéto rokovania mohli byť možné, americký prezident okamžite zareagoval, že Ukrajinci by na to mali pristúpiť. Zelenskyj síce podmieňuje priame rokovania prímerím, no jeho súhlas je do veľkej miery ústupkom voči USA, aby sa zbavil ich tlaku.
„Tým sa ukrajinská strana zbavuje amerického nátlaku a v tejto chvíli nie je až také podstatné, či Rusko pristúpi na rokovania okamžite. Navyše, šanca, že by sa osobne stretli Putin a Zelenskyj, je podľa mňa veľmi nízka – aj keď nie nulová,“ dodáva.
Podľa Krausa by k priamej účasti Putina mohlo dôjsť v prípade silného tlaku okolností alebo zákulisných dohôd.
Oveľa pravdepodobnejšie však je, že Rusko bude zastupovať niektorý z diplomatov, pravdepodobne minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. To by zároveň znamenalo, že aj Ukrajinu by nemusel zastupovať prezident, ale nižší predstaviteľ.
„Možno dôjde k prísľubu budúceho stretnutia na inom mieste. Táto verzia je určite reálnejšia než predstava, že by sa Putin jednoducho posadil do lietadla a odletel do Istanbulu,“ uzatvára Kraus.
Angažovanosť Donalda Trumpa však zvyšuje tlak na Putina, aby so stretnutím súhlasil. Európski lídri zároveň avizujú, že budú tlačiť na amerického prezidenta, aby voči Rusku zaviedol ďalšie sankcie, ak sa Putin so Zelenským nestretne. Moskva však reaguje, že ultimáta sú neprijateľné.
Obaja experti sa zhodujú, že hlavným motívom Ruska je snaha získať čas.
„Ide o Putinovu taktiku, ako získať čas, pretože verí, že Rusko na fronte víťazí,“ uvádza Kříž.
Kremeľ zároveň tvrdí, že prímerie by zvýhodnilo Ukrajinu, keďže ruská armáda v niektorých oblastiach stále postupuje.
Hoci Rusko na určitých úsekoch frontu skutočne napreduje, tempo sa výrazne spomalilo. Na niektorých miestach Ukrajinci dokonca spustili lokálne protiútoky a hlásia úspechy.
Rusko v súčasnosti úplne neovláda ani jednu zo štyroch oblastí – Záporožskú, Chersonskú, Doneckú a Luhanskú – ktoré ilegálne anektovalo v roku 2022. Dobyť celé tieto územia by pri zachovaní súčasnej vojenskej podpory Ukrajiny mohlo trvať celé roky.
Otázne je aj to, či Rusi dokážu udržať súčasnú intenzitu bojov. Podľa niektorých analytikov totiž bojujú s nedostatkom tankov a obrnených vozidiel potrebných na mechanizované útoky. V dôsledku toho sa čoraz častejšie uchyľujú k zúfalým riešeniam – zaznamenané bolo napríklad použitie civilných áut, ako sú vozidlá značky Lada.
„Rusi neradi robia niečo, čo si želajú Spojené štáty. Momentálne skôr hrajú mŕtveho chrobáka a dúfajú, že čím dlhšie bude kríza trvať, tým zúfalejšia bude americká strana a bude vyvíjať väčší tlak na Ukrajinu,“ uzatvára Kraus.
Samotný Trump viackrát vyjadril frustráciu z pomalého tempa rokovaní. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio dokonca uviedol, že ak sa čoskoro nedosiahnu konkrétne výsledky, Washington môže rokovania opustiť. Vo vzduchu však visí aj hrozba, že spolu s mierovými rokovaniami by Spojené štáty mohli ukončiť aj svoju vojenskú a spravodajskú pomoc Kyjevu.
Kraus pripomína, že Trump by si rád pripísal úspech v zahraničnej politike. Doma sa mu príliš nedarí – jeho obchodná vojna zasiahla nielen finančné trhy, ktoré zaznamenali prudké výkyvy, vyvolali obavy z recesie a vystrašili investorov, ale negatívne ovplyvnila aj jeho popularitu. Prvých 100 dní Trumpa v úrade hodnotili Američania najhoršie za posledných 80 rokov, uvádza prieskum ABC News.
Trump pritom sľuboval, že vojnu ukončí do 24 hodín od nástupu do úradu, či dokonca už po zvolení. Neskôr túto ambíciu korigoval a hovoril o ukončení do 100 dní vo funkcii.
S tým súvisí aj tlak na Ukrajinu. Po hádke medzi Zelenským a Trumpom v Bielom dome Washington pozastavil vojenskú a spravodajskú pomoc. Taktikou Ukrajiny je teraz presvedčiť amerického prezidenta, že ona nie je prekážkou mieru. Aj preto bez väčšieho odporu pristupuje na viaceré návrhy USA vrátane dohody o vzácnych mineráloch.
Kraus upozorňuje, že Trump tlačí predovšetkým na Ukrajinu, pretože na ňu má väčší vplyv a je to jednoduchšie.
„Spojené štáty používajú taktiku, pri ktorej tlačia na slabšiu stranu konfliktu – a tou je Ukrajina. Očakávajú, že ustúpi zo svojich požiadaviek, čo by mohlo viesť k mieru. Otázne však je, či by to bol trvalý mier a či by nevyhovel len druhej strane – teda Putinovskému Rusku,“ vysvetľuje analytik.
Trump by sa tak mohol prezentovať ako mierotvorca – politik, ktorý plní sľuby.
Napriek tomu, že Rusku ponúkol viaceré ústupky, Kremeľ zatiaľ neprejavil úprimnú vôľu ukončiť vojnu. Aj to je dôvod, prečo je Trump frustrovaný.
Údajný americký mierový plán, ktorý mal Washington predložiť Ukrajine a spojencom, počíta s tým, že Rusko si ponechá dobyté územia, Krym by USA oficiálne uznali ako ruský, sankcie by boli zrušené a Ukrajina by sa vzdala členstva v NATO. Hoci by získala bezpečnostné záruky, plán ich nekonkretizuje. Takéto podmienky by de facto odmeňovali Rusko ako agresora.
Aj Ukrajina, ktorá má podporu Európy, má však pri rokovaniach svoje pevné pozície.
„V rámci diplomatického ping-pongu môže dôjsť k nejakému kompromisu, pri ktorom budú obe strany schopné deklarovať aspoň čiastočné víťazstvo – alebo aspoň tvrdiť, že neboli porazené. Ale k tomu sme ešte veľmi ďaleko,“ myslí si Kraus.
Trump sa v poslednom čase vyjadruje čoraz skeptickejšie k motivácii Putina a priznal, že ho ruský prezident môže zavádzať. Zelenskému údajne povedal, že kvôli šéfovi Kremľa vyzerá ako hlupák, a odsúdil aj ruské útoky na ukrajinských civilistov.
Niekoľkokrát tiež spomenul možnosť zavedenia dodatočných sankcií vrátane tzv. sekundárnych sankcií voči štátom, ktoré dovážajú ruskú ropu a plyn. Kongres už takýto návrh pripravuje, pričom kritika voči Rusku čoraz častejšie zaznieva aj zo strany Trumpových spojencov.
To môže byť jedným z dôvodov, prečo Putin vyhlásil, že chce reštartovať priame rokovania s Ukrajinou.
„Ide o naťahovanie času, pri ktorom Moskva nesmie prepäť strunu vo vzťahu k Washingtonu,“ pripomína Kříž.
Americký prezident už viackrát ukázal, že je schopný radikálnych krokov – aj voči svojim spojencom v Európe – a nebojí sa narušiť status quo.
Ďalšie sankcie by mohli byť pre ruskú ekonomiku mimoriadne bolestivé, najmä ak by ich uvalila Európa, ktorá bola v minulosti jej hlavným ekonomickým partnerom.
„Európa je pre Rusko kľúčovým hospodárskym partnerom. Ak by naplno využila svoje ekonomické páky, mohla by zasiahnuť Rusko efektívnejšie než USA,“ tvrdí Kraus. Upozorňuje však, že jednotu Európy môžu ohrozovať proruské prvky ako Viktor Orbán či Robert Fico.
Kremeľ tvrdí, že cieľom priamych rokovaní je odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Podľa oboch expertov to však len potvrdzuje, že ruské ciele sa nezmenili.
„Rusko naďalej trvá na kapitulácii Ukrajiny a jej zániku ako nezávislého štátu,“ pripomína Kříž.
Takýto cieľ by Moskva mohla dosiahnuť aj prostredníctvom dotlačenia Ukrajiny k prijatiu nevýhodných podmienok bez skutočných bezpečnostných záruk.
„Ruské požiadavky v konečnom dôsledku smerujú k tomu, že Ukrajina by stratila schopnosť fungovať ako suverénny štát. A bolo by len otázkou času, kedy by sa zrútila alebo opäť podľahla ruskej agresii – napríklad o päť rokov,“ varuje Kraus.
Práve preto sú podľa expertov nevyhnutné reálne bezpečnostné záruky, ktoré by odradili Rusko od ďalšej agresie. Ak by Ukrajine bolo zároveň umožnené rozvíjať sa hospodársky aj vojensky, mohla by stratu časti územia prekonať.
Nad rusko-ukrajinským stretnutím visí čoraz viac otáznikov, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
