Rusko môže využiť moment prekvapenia, slabé články v NATO či náladu obyvateľov ako napríklad na Slovensku.
Európa zbrojí, dokonca aj známi hriešnici v Severoatlantickej aliancii (NATO) ako Taliansko a Španielsko, ktoré roky neboli schopné dosiahnuť cieľ 2 % HDP na obranu, tento rok avizujú, že cieľ naplnia.
Za zbrojením stoja dva hlavné dôvody - návrat amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu a hrozba z Ruskej federácie.
Návrat Trumpa priniesol do Európy staré obavy, ktoré náš kontinent poznal už z jeho prvého funkčného obdobia. Tentoraz sú však zosilnené, pretože Rusko spustilo na Ukrajine vojnu a Trump svojimi výrokmi ukazuje, že zlaté časy transatlantického spojenectva, keď bola bezpečnosť Európy zaručená ochranou USA, sa skončili.
Podľa niektorých sa Washington stal nespoľahlivým partnerom, čo ukazuje nielen otázka bezpečnosti, ale aj obchodná vojna.
Väčšina bezpečnostných analytikov, politikov aj predstaviteľov jednotlivých európskych armád sa zhoduje, že Rusko je hrozbou pre bezpečnosť Európy. Znepokojivé je najmä tempo ruského zbrojenia, ktoré ďaleko presahuje potreby na Ukrajine.
Odborníci sa zhodujú, že ak bude mier na Ukrajine uzavretý tak, aby odmenil Rusko, ktoré by získalo ďalšie územie, zbavilo sa sankcií či sa vyhlo povojnovým reparáciám, bude to pre Kremeľ len ďalšie povzbudenie. A ďalším cieľom môžu byť práve krajiny NATO. Podľa odborníkov je toto päť scenárov, ako by mohol ruský útok na NATO prebiehať:
Azda najdiskutovanejším scenárom je útok na Pobaltie, konkrétne na Suwalský koridor, označovaný aj ako priesmyk. Ide o územie, ktoré sa zvykne označovať za „Achillovu pätu NATO“.
Túto nelichotivú prezývku získal Suwalský koridor preto, že leží medzi Bieloruskom (ktoré Putin de facto ovláda a jeho územie využíval aj na útoky na Ukrajinu), Litvou, Poľskom a ruskou exklávou Kaliningrad, ktorá je zároveň domovom ruskej Baltskej flotily a má k dispozícii nielen námorné lode, ale aj letectvo a delostrelectvo v podobe balistických rakiet Iskander, ktoré dokážu niesť aj jadrové hlavice.
Obsadením Suwalského koridoru by Rusi odrezali tri pobaltské krajiny – Litvu, Lotyšsko a Estónsko – od spojencov a mohli by pokračovať do ich vnútrozemia. Tieto krajiny boli v minulosti násilne pripojené k Sovietskemu zväzu.
Rusi by mohli využiť aj fakt, že krajiny majú početnú ruskú menšinu a jej údajný útlak by mohli použiť ako zámienku pre intervenciu, podobne ako v prípade Ukrajiny.
Nedávno odhalené plány taktiež ukazujú, že Rusko by mohlo zároveň zaútočiť aj na fínske a na nórske pobrežie a na švédsky ostrov Gotland, aby zdržalo pomoc z tejto strany.
Bezpečnostný analytik Zdeněk Kříž pripomína, že útok na Pobaltie aj na Alianciu ako takú hrozí hlavne v prípade, ak mier na Ukrajine bude nevýhodný pre Kyjev.
„Ak bude mier znamenať kapituláciu Ukrajiny, Putin môže zaútočiť na Pobaltie. Inak je to menej pravdepodobné, ale nie úplne vylúčené,“ vysvetlil Kříž.
Obavy vyvoláva najmä rusko-bieloruské cvičenie Západ 2025, ktoré sa má uskutočniť neďaleko hraníc Litvy a Poľska. To v Pobaltí vyvoláva strach, že by sa mohol opakovať scenár z Ukrajiny, kedy Rusi pod zámienkou cvičenia budovali invázne sily a nakoniec vpadli k nášmu východnému susedovi.
Experti prirovnávajú Suwalský koridor k priesmyku Fulda. Práve táto oblasť nízkej pahorkatiny v blízkosti mesta Fulda v západnom Nemecku bola počas Studenej vojny považovaná za najpravdepodobnejšiu oblasť pre rozsiahlu sovietsku inváziu, ktorá by mohla začať vojnu medzi NATO a Sovietskym zväzom.
Keďže je známa slabosť Suwalského koridoru, v súčasnosti sa naň sústreďuje viacero iniciatív, ktoré ho majú posilniť – vrátane umiestnenia medzinárodných vojakov, nemeckej tankovej brigády či budovania obranných mechanizmov, ako sú dračie zuby či protitankové priekopy.
Kremeľ preto môže siahnuť po momente prekvapenia a zaútočiť na iný cieľ v Pobaltí. Nešlo by o totálnu inváziu, ale o limitovaný útok, ktorý by preveril odhodlanie ostatných členských krajín prísť napadnutému na pomoc.
Takýto scenár považuje za pravdepodobný aj generál vo výslužbe Pavel Macko, predseda mimoparlamentnej strany ODS.
„Rusko je schopné vyvolať aj menšiu vojnu a spoliehať sa na to, že Západ bude stále hovoriť: predsa nepôjdeme pre Moldavsko, Rumunsko, Slovensko alebo Pobaltie do vojny. Toto je presne taktika alebo stratégia, ktorú Rusko používa – stratégia postupnej erózie,“ myslí si Macko.
Cieľom môže byť malé estónske mesto Narva pri ruských hraniciach, ktorého obyvateľstvo je prevažne rusky hovoriace. Moskva by mohla zaútočiť aj na estónsky ostrov Hiiumaa.
Takýto scenár by mohli sprevádzať aj teroristické útoky v členských krajinách Aliancie s cieľom ochromiť bezpečnostné zložky.
Nemecký politológ Carlo Masala vo svojej knihe Ak Rusko vyhrá dokonca naznačuje možný dátum: 27. marec 2028. Podľa neho Rusko počíta s tým, že krajiny nebudú ochotné čeliť riziku jadrovej vojny pre menšie štáty, najmä ak by sa odmietli zapojiť USA.
Rovnako ako testujúci útok v Pobaltí môže Rusko zvoliť na „testovanie“ nórske súostrovie, ktoré je izolované a chýba mu vojenská infraštruktúra na odrazenie útoku.
Ako najpravdepodobnejšie sa v tomto scenári črtá nórske arktické súostrovie Svalbard, známe aj ako Špicbergy.
Rusko v Arktíde neustále zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť a provokáciám sa nevyhol ani Svalbard, na ktorý si Rusi robia územné nároky pre jeho minulosť – Sovietsky zväz tu v minulosti ťažil uhlie a vybudoval osady. Rusi provokujú aj v súčasnosti – na ostrove vyvesujú ruské vlajky či naň cestujú sankcionovaní funkcionári.
„Svalbard je nesporne vzdialený a zároveň chladný, ale súostrovie má strategickú polohu a Rusko by sa mohlo rozhodnúť použiť ho ako testovací prípad – čo znamená, že je čas, aby sme Svalbard začali pozornejšie sledovať,“ uviedla v komentári pre Politico švédska expertka Elisabeth Braw.
Súostrovie v súčasnosti nedisponuje vojenskou infraštruktúrou, ktorá by pomohla odraziť prípadný ruský útok.
Vojenský analytik Vladimír Bednár si naopak myslí, že Rusko využíva scenár, pri ktorom si na útoky vyberá krajiny s obyvateľstvom nakloneným Rusku, ktoré sa môže pridať na jeho stranu.
„Ruská stratégia nepredpokladá nejaký masívny útok na Európu, respektíve na Slovensko. Jej stratégia je založená na tom, že využije lokálnu prevahu, využije situáciu, keď bude presvedčená o tom, že väčšia časť obyvateľstva je ochotná akceptovať či pridať sa na stranu Ruskej federácie,“ uvádza analytik.
Podľa Bednára sa hrozba pre Slovensko môže zväčšiť nielen po porážke Ukrajiny, kedy by ju Rusi celú ovládli, ale aj v prípade, že by sa Kremľu podarilo do Kyjeva dosadiť bábkovú vládu, ako je to v prípade Bieloruska, kde je Alexandr Lukašenko už len bábkou v Putinových rukách.
„Najviac ohrozené sú preto krajiny, v ktorých je akceptácia Ruskej federácie najväčšia. Teda Slovensko, Bulharsko a Maďarsko, v tomto poradí,“ uvádza Bednár.
Rusi podľa analytika môžu použiť scenár, ktorý počíta s rýchlym obsadením územia, podporou domáceho obyvateľstva a politikov, a tým pádom by zvyšok NATO musel akceptovať nový status quo.
Útok na švédsky ostrov Gotland by mohol byť predohrou k napadnutiu pobaltských krajín. Jeho ovládnutím by sa Rusi pokúsili zároveň ovládnuť Baltské more, čo by mohli využiť na ďalšie útoky na pobaltské, prípadne na severské krajiny.
Pred týmto scenárom varoval šéf švédskych ozbrojených síl Micael Bydén.
„Som si istý, že Putin má dokonca obe oči na Gotlande. Putinovým cieľom je získať kontrolu nad Baltským morom,“ cituje Bydén pre nemecký týždenník Der Spiegel.
„Ak Putin napadne Gotland, môže ohroziť krajiny NATO z mora. To by bol koniec mieru a stability v severských a pobaltských regiónoch,“ dodal Bydén.
Švédi začali ostrov vyzbrojovať a na jeho území sa nachádzajú aj vojaci.
Slovensko je členom Severoatlantickej aliancie (NATO) už dvadsať rokov. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
