Podľa expertov aj politikov sa Rusko pripravuje na potencionálny konflikt so Severoatlantickou alianciou. Ako by si s ním poradili, keby sme prišli o podporu USA? Odpovedá analytik Vladímir Bednár.
Európski politici, spravodajské služby, zástupcovia armád či predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO) neustále varujú, že Rusko predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Európy.
Za pravdu im dávajú aj nezávislí experti a analytici, ktorí predpovedajú, že Kremeľ sa pripravuje na potenciálnu vojnu s NATO. Podľa nich budú Rusi schopní zaútočiť do piatich rokov – často sa spomína aj rok 2027.
„Ruská hrozba je reálna a ovplyvňuje európske krajiny, ovplyvňuje nás,“ povedal nedávno francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Chcem veriť, že USA zostanú po našom boku, ale musíme byť pripravení aj na opačný scenár.“
Obavy francúzskeho prezidenta nie sú výnimočné. Niektorí americkí predstavitelia totiž považujú európskych spojencov za bremená. Nezdieľajú s nami rovnaké obavy, čo potvrdzujú aj slová viceprezidenta J. D. Vancea, ktorý vyhlásil, že ho viac znepokojuje stav slobody slova v Európe, než hrozba zo strany Ruska.
Ako sme už v minulosti informovali, odchod USA z Aliancie sa zatiaľ javí ako nepravdepodobný. No aj keby k tomu došlo, neznamenalo by to automaticky koniec NATO. Aliancia by síce prišla o významné kapacity a bola by oslabená, ale stále by predstavovala významnú vojenskú silu.
Otázka však znie – ako by si NATO poradilo s prípadným útokom Ruska bez Spojených štátov? Analytik Vladimír Bednár má na to jednoznačnú odpoveď.
Na úvod treba jasne povedať, že okolo ruskej armády panujú pretrvávajúce mýty. Jej schopnosti sa – ako ukazujú boje na Ukrajine – často neprimerane preceňujú. Naopak, schopnosti európskeho krídla NATO bez účasti USA sa podceňujú.
„Vojenská sila napríklad len samotného Poľska je porovnateľná s Ukrajinou. Ak má Rusko problém poraziť Ukrajinu, tak aj samotné Poľsko by preň predstavovalo vážnu prekážku,“ hovorí Bednár.
„Situácia nie je taká, aby sme ju mohli považovať za životu ohrozujúcu,“ vysvetľuje analytik.
Náš severný sused buduje veľmi pôsobivú armádu – a nie je v tom sám. Európa oznámila masívne zbrojenie a investície do obrany.
Podľa analýzy londýnskeho think-tanku Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) už dnes európske členské štáty NATO – od Portugalska po Turecko – prevyšujú ruskú armádu v takmer všetkých kapacitách.
Európa má nielen početnejšiu, ale aj modernejšiu armádu. To však neznamená, že je všetko ideálne – stále čelíme vážnym nedostatkom, ktoré bude potrebné v najbližších rokoch vyriešiť.
Podľa odhadov IISS, ktoré zverejnil magazín Der Spiegel, má Rusko aktuálne približne 1,1 milióna aktívnych vojakov. Prezident Vladimir Putin už avizoval, že tento počet by v budúcnosti rád zvýšil na 1,5 milióna.
Európske armády majú spolu vyše 2 milióny aktívnych vojakov. Najviac ich má Turecko – takmer 500-tisíc. Nasleduje Poľsko s 216-tisíc vojakmi a vojačkami, a trojicu uzatvára Francúzsko s 205-tisícami.
Rovnako ako Kremeľ, aj jednotlivé európske krajiny majú plány na zvyšovanie počtov. Poľsko napríklad plánuje rozšíriť svoju armádu na 500-tisíc aktívnych vojakov.
Vyšší počet vojakov však automaticky neznamená výhodu – ako ukazuje aj konflikt na Ukrajine. Kyjev odoláva Rusku už tri roky, hoci na začiatku mal výrazne menej aktívnych vojakov. Dnes má Ukrajina na papieri približne milión vojakov – teda približne rovnaký počet ako Rusko.
Kyjevu však výrazne pomohla moderná technika zo Západu a tiež fakt, že ukrajinská armáda sa ukázala ako inovatívna a vysoko adaptívna. Ruské ozbrojené sily pôsobili naopak strnulo a riadia sa zastaranou vojenskou doktrínou.
Práve moderné technológie predstavujú veľkú výhodu európskeho krídla NATO. Európske tanky ako Leopard 2A5 a vyššie, či britský Challenger 2, prevyšujú ruské tanky svojimi schopnosťami. A nielen to – Európa má tankov aj viac.
Podľa údajov Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) disponuje európske krídlo NATO 6 723 tankami. Rusko má oproti tomu 2 900 tankov. Toto číslo však nemusí byť presné – určiť, koľko tankov má Rusko reálne k dispozícii, je veľmi problematické.
Na začiatku vojny malo Rusko obrovské skladové zásoby tankov, ktorých počet sa odhadoval na 10- až 14-tisíc. Postupne však boli tieto tanky rozobraté na náhradné diely alebo modernizované a poslané na front.
Aj v oblasti delostrelectva má Európa navrch – disponuje 15 415 systémami, zatiaľ čo Rusko 6 090.
Európskou výhodou sú kvalitné samohybné húfnice ako francúzsky CAESAR či nemecká PzH 2000. Tieto systémy vynikajú presnosťou, rýchlou streľbou a schopnosťou rýchlo opustiť pozíciu, čím sa znižuje riziko zasiahnutia.
Nevýhodou najmä PzH 2000 je, že nie je stavaná na vysokointenzívny konflikt – jej hlavne sa rýchlo opotrebúvajú.
Problémom je aj zásoba delostreleckej munície, ktorá by pri intenzívnych bojoch vydržala len niekoľko dní. Dobrou správou je, že výroba tejto munície sa už rozbehla.
Európa má aj silné letectvo. Krajiny európskeho krídla NATO majú k dispozícii 2 334 bojových lietadiel a 290 dopravných. Rusko má 1 387 bojových a 171 dopravných lietadiel.
Podľa expertov sú európske stíhačky technicky vyspelejšie. Výhodou sú najmä F-35 – lietadlá so stealth technológiou a veľkým doletom, ktoré umožňujú nepozorovaný prienik k nepriateľovi. Tieto stroje má vo výzbroji už šesť európskych krajín, ďalšie na dodávky čakajú alebo ich plánujú obstarať.
Chýbať by ale mohla munícia pre stíhačky, hlavne vzduch - vzduch, ktorej zásoby v európskych skladoch sú veľmi malé.
Európske krídlo NATO má aj pokročilejšiu technológiu dronov, no ich výroba stále zaostáva za Ruskom.
Slabinou zostáva protivzdušná obrana. V súčasnosti neexistuje jednotný systém, ktorý by chránil členské krajiny pred dronmi, riadenými strelami či balistickými raketami. Namiesto toho má každá krajina vlastný systém.
Nemecko spustilo iniciatívu European Sky Shield, do ktorej sa plánuje zapojiť 23 krajín. Cieľom je spoločne nakupovať, prevádzkovať a udržiavať vrstvený systém protivzdušnej obrany. Tento systém by zahŕňal: Iris-T pre ciele do 20 kilometrov, Patriot pre vyššie letové dráhy a balistické rakety, a Arrow-3, izraelský systém určený na likvidáciu rakiet mimo atmosféry.
Vo vesmírnych kapacitách má Rusko navrch – prevádzkuje 101 satelitov, zatiaľ čo Európa len 47. To znamená, že bez spolupráce s USA by európske krídlo NATO čelilo vážnym problémom v oblasti spravodajských informácií.
Podľa experta Vladimíra Bednára ide o jeden z najvážnejších nedostatkov. Ako príklad uvádza satelity RAP, ktoré patria medzi najdôležitejšie pri získavaní spravodajských dát.
„Ako príklad môžeme uviesť satelity RAP, ktoré sú dnes jedny z najdôležitejších, ak nie úplne najdôležitejšie pri získavaní spravodajských informácií. USA ich majú toľko, že dokážu pokryť celý zemský povrch. V Európe máme len dva, ktoré prevádzkuje Francúzsko, pričom ich parametre sú približne tisíckrát slabšie,“ vysvetľuje.
Ďalšou nevýhodou Európy je nedostatok reálnych bojových skúseností. Rusko má dlhoročné skúsenosti z bojov na Ukrajine, zatiaľ čo európske armády ich väčšinou nemajú. Bednár zároveň upozorňuje na problém nasaditeľnosti vojsk.
„Na Slovensku by sme mali by sme byť schopní nasadiť celú brigádu, no to nedokážeme. Dokážeme nasadiť len jednotky na úrovni práporu, čo je niekoľkonásobne menej, než by sme mali zvládať. A toto je problém všetkých európskych krajín,“ vysvetľuje. A
Napríklad nemecký Bundeswehr má problém nasadiť tankovú brigádu do Litvy.
Dôležitým faktorom by mohlo byť aj správanie Turecka. Ak by sa Ankara rozhodla nezapojiť do bojov – napríklad s odvolaním sa na geografickú blízkosť Rusku – NATO by prišlo o významné kapacity. Turecko má tretinu všetkých tankov v európskom krídle NATO, štvrtinu vojakov a 18 percent delostrelectva vrátane salvových raketometov.
Rusko môže počítať s tým, že Európa nebude v prípade útoku jednotná a neaktivuje článok 5. Odhodlanie členských štátov môže Kremeľ otestovať menším, obmedzeným útokom.
Ak však Európa dokáže znížiť svoju závislosť od USA, odstrániť slabiny a zachovať jednotu, môže nielen odstrašiť ruský útok, ale aj ho úspešne odraziť.
Ruský útok na ukrajinské mesto Sumy si vyžiadal 34 mŕtvy a desiatky zranených. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
