Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár hovorí, že za motiváciou amerického prezidenta ohľadom mieru treba hľadať snahu uspokojiť voličov, keďže v domácej politike sa mu nedarí. Doplatiť na to môže Ukrajina. „Trump jednoducho potrebuje priniesť informáciu o tom, že vykonal niečo pozitívne,“ hovorí Bednár.
Donald Trump sa podľa vlastných slov „veľmi hnevá“. Nervy mu dráždi ruský prezident Vladimir Putin, ktorý odmieta zavedenie celkového prímeria.
Šéf Bieleho domu nadobúda presvedčenie, že jeho ruský náprotivok len zámerne zdržuje. Vyhráža sa preto novými sankciami aj zavedením sekundárnych sankcií.
Vyhrážky zároveň smerujú aj k ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ktorý sa bráni zmluve o nerastných surovinách.
Nový návrh je podľa nemenovaných predstaviteľov z Kyjeva „neférový“ či dokonca „lúpežou“, ktorá by ohrozila samostatnosť a zvrchovanosť Ukrajiny.
Rusi medzitým plánujú ofenzívy vo viacerých smeroch. Spýtali sme sa preto bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára, čo si myslí o najnovšom vývoji na Ukrajine, mierových rokovaniach aj údajných plánovaných ruských ofenzívach.
Bednár tvrdí, že Trumpovo precitnutie, že ho môže Putin ťahať za nos a len zdržovať, prichádza pomerne neskoro.
„Je logické, že mierové rokovania USA, ktoré boli nekritické voči Ruskej federácii, museli viesť k tomu, že Ruská federácia zvýši vojenský tlak na Ukrajinu. Z hľadiska Kremľa sú tieto kroky racionálne,“ vysvetľuje Bednár na margo plánovaných ruských ofenzív.
Podľa posledných informácií majú Rusi plánovať ofenzívy na viacerých frontoch vrátane Sumskej, Charkovskej a Záporožskej oblasti. Ich plány prichádzajú po tom, ako sa Ukrajincom podarilo spomaliť ruský postup.
Kremeľ tak chce Kyjevu zobrať zvyšné vyjednávacie karty, zvýšiť naňho tlak pri rokovacom stole a vytvoriť si čo najsilnejšiu pozíciu.
„Na stretnutí Volodymyra Zelenského a Donalda Trumpa padali výroky o tom, že vojnu prehrávate, ste stratení, nemáte žiadne karty a podobne,“ hovorí expert.
Touto taktikou sa snažia presvedčiť Trumpa, že mal pravdu a Ukrajina je v nevýhodnej pozícii. Vladimir Putin si tiež môže myslieť, že vojnu vyhráva, keďže v roku 2024 sa Rusom podarilo dobyť vyše 4 000 kilometrov štvorcových. Ide o územie s veľkosťou približne dvoch bratislavských krajov.
„Putin má v tejto chvíli pocit, že čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac získa,“ vysvetľuje analytik.
Každý stratený meter je pre Ukrajinu nepochybne tragédiou, no ruské zisky v minulom roku predstavujú len 0,69 % z celkového územia Ukrajiny. Rusi pritom stratili množstvo techniky a vojakov, pričom tieto územné zisky nespôsobili ani strategický prielom na fronte. Ruská armáda dodnes neovláda celé územie ani jednej z novoanektovaných oblastí – plnú kontrolu má jedine nad Krymom, ktorého sa zmocnila v roku 2014.
„Rusku nezáleží na stratách. Ukazuje sa, že aj ruská spoločnosť je schopná akceptovať akékoľvek straty. Inak povedané, Rusi sú ochotní nechať svojich synov zomierať,“ myslí si expert.
Odhady strát sa značne líšia v závislosti od zdroja. Kým Rusi svoje straty výrazne podhodnocujú, Ukrajinci ich zvyknú zveličovať. Za najdôveryhodnejšie sa preto považujú odhady Severoatlantickej aliancie (NATO) a jej členských krajín. Posledný odhad Veľkej Británie z 20. marca hovorí o 900-tisícových ruských stratách, z čoho 200- až 250-tisíc vojakov malo byť zabitých a zvyšní boli zranení.
„Ruské straty už ďaleko presahujú 2 % mužskej populácie vo veku 20 až 50 rokov. To prakticky znamená, že približne každý 50. muž v tomto vekovom rozsahu je buď mrzák, alebo je mŕtvy,“ vysvetľuje Bednár.
Podľa expertov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) nemajú ruské ofenzívy vedené viacerými smermi súčasne veľkú šancu na úspech. Rusi podľa nich stratili príliš veľa techniky potrebnej na ofenzívu, ako sú tanky či obrnené vozidlá.
„Rusi uvažujú tak, že ak sa im podarí reálne postupovať, Trump zareaguje väčším tlakom na Ukrajinu a donúti ju akceptovať akékoľvek podmienky,“ vysvetľuje expert.
Trump už teraz tlačí na Ukrajinu, konkrétne na prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého sa snaží presvedčiť, aby podpísal dohodu o nerastných surovinách na Ukrajine.
Dohoda je však veľmi problematická, pretože Spojené štáty zmenili jej podmienky tak, aby prakticky umožnili drancovanie ukrajinských nerastných surovín.
Podľa denníka Financial Times, ktorý návrh dokumentu videl, sa dohoda nemá vzťahovať len na vzácne minerály a kovy, ale po novom aj na všetky nerastné suroviny vrátane zemného plynu a ropy. Okrem toho sa v pôvodnej dohode hovorilo, že bude platiť len pre nové vrty a ložiská, no po novom by sa mala vzťahovať aj na súčasné.
Spojené štáty pritom navrhujú vytvorenie dozornej rady, ktorá by dohliadala na spoločný investičný fond na rozdelenie príjmov z ukrajinských nerastných surovín medzi obe krajiny. USA by vymenovali troch z piatich členov správnej rady, čím by získali plné právo veta nad fondom.
Washington by si zároveň ponechal prioritné práva na infraštruktúrne projekty a právo veta pri predaji surovín tretím stranám. Ukrajina by pritom od Spojených štátov nedostala žiadne bezpečnostné záruky. Ide o obrovské finančné sumy – podľa Kyjeva majú len minerály hodnotu 14,8 bilióna dolárov. Pre porovnanie, vojenská pomoc USA Ukrajine sa pohybuje v rozmedzí 119,7 až 182,8 miliardy dolárov v závislosti od zdroja.
Ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že dohoda by mohla ohroziť ich zvrchovanosť a predstavovať problém pri vstupe do Európskej únie. Pre denník uviedli, že tento návrh zmluvy je „neférový“ a prirovnali ho ku „krádeži“. Zelenskyj už v minulosti uviedol, že takúto dohodu nepodpíše.
Bednár hovorí, že sa im nečuduje. „V každej civilizovanej krajine by bol prístup Američanov trestným činom. Ak vám niekto pomôže a potom od vás žiada prehnanú cenu, ako to chce Donald Trump, tak to by bol trestný čin,“ vysvetľuje analytik.
Pripomína, že Trumpove snahy treba vnímať z vnútropolitického hľadiska. Podpísanie dohody, ktorá by USA priniesla obrovské zisky, by bolo politickým víťazstvom pre Donalda Trumpa a vykreslila by ho ako šikovného obchodníka.
Prezident neustále tvrdí, že celý svet jeho krajinu využíval, a sľubuje, že toto využívanie zastaví a vráti Amerike jej zašlú slávu a postavenie.
Podľa Bednára boli práve ekonomika a vnútorné záležitosti, ako ochrana hraníc či inflácia, dôvodom, prečo Trump zvíťazil v minuloročných voľbách. Zatiaľ však jeho politika, napríklad zavádzanie ciel, dosiahla pravý opak.
„Jeho politika má presne opačný efekt. Američania smerujú do recesie. V tejto chvíli majú najvyššiu infláciu za posledných 20 rokov. Preto jednoducho potrebuje priniesť informáciu o tom, že vykonal niečo pozitívne,“ hovorí Bednár.
Expert sa obáva, že táto situácia by sa mohla skončiť negatívne pre Ukrajinu, ktorú Trump môže tlačiť nielen k nevýhodnej dohode o nerastných surovinách, ale aj k nevýhodnej dohode o ukončení konfliktu.
„Využíva fakt, že reálne vie tlačiť na Ukrajinu, pretože je slabšia. Trump vie, že nemá takúto páku na Rusko, a práve preto Kremeľ vykonáva kroky smerujúce k zdržovaniu,“ vysvetľuje.
Teoreticky by Trump mohol zaviesť ďalšie sankcie, no Rusko našlo spôsoby, ako mnohé z nich obchádzať – napríklad pomocou tzv. tieňovej flotily, ktorá vynáša až 84 % ruského exportu ropy. Alternatívou by bolo aj navýšenie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, no takýto krok by bol medzi republikánmi vrátane viceprezidenta J. D. Vanca veľmi kontroverzný.
„Obávam sa, že to povedie k tomu, že Trump jednoducho v nejakom momente začne tlačiť na Ukrajinu, pretože bezohľadne potrebuje nejaký výsledok. A tým pádom sa to môže skončiť veľmi negatívne,“ hovorí analytik. Nehovoriac o tom, že trvalý mier by takéto riešenie neprinieslo.
Pripomína, že práve preto je dôležité, aby Ukrajina mala silných spojencov aj mimo USA, aby dokázala odolávať tlaku Washingtonu – ako sa jej to zatiaľ úspešne darí.
Trump už v minulosti ukázal svoju moc, keď odrezal Ukrajinu od vojenskej a spravodajskej pomoci. Asistencia sa obnovila až po tom, ako Kyjev bezpodmienečne súhlasil s 30-dňovým prímerím. Následne prijal aj ďalšie podmienky, ako zastavenie útokov na energetickú infraštruktúru či prímerie na mori, ktoré však Kremeľ podmieňuje zrušením sankcií a opätovným pripojením k platobnému systému SWIFT.
Ukrajinská stratégia tak pravdepodobne spočíva v tom, že sa snaží Trumpovi dokázať, že nie ona je prekážkou prímeria, ale Rusko.
Bednár pripomína, že už boli zaznamenané prípady, keď Rusko porušilo záväzok neútočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, pričom nešlo o náhodu. Prímerie na mori by navyše nemalo veľký význam, pretože Ukrajina – krajina prakticky bez námorníctva – dokázala vytlačiť Čiernomorskú flotilu zo západnej časti Čierneho mora, a tak obnoviť námornú dopravu. Tento počin sa považuje za jeden z najväčších úspechov Ukrajiny.
Trump sa veľmi hnevá na Vladimira Putina, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
