Pobaltské krajiny sa obávajú, že prípadný mier na Ukrajine by mohol posilniť ruskú armádu a zvýšiť hrozbu pre región. Litva, Lotyšsko a Estónsko varujú pred možným presunom ruských jednotiek k svojim hraniciam a upozorňujú na nebezpečenstvo opakovania scenára z roku 2022.
Pobaltské krajiny vnímajú možný mier na Ukrajine s veľkou nedôverou. Litva, Lotyšsko a Estónsko sú presvedčené, že Rusko sa nezastaví na ukrajinskom území a že prímerie by Kremľu vyhovovalo. Ruská armáda by tak mohla prezbrojiť a zrekonštruovať svoje sily.
Prípadný mier by výrazne zvýšil hrozbu pre Pobaltie, ktorého krajiny boli v minulosti násilne pripojené k Sovietskemu zväzu.
„Nerobme si ilúzie. Neklamme sami seba, že Rusko sa po Ukrajine zastaví,“ cituje litovskú ministerku obrany Dovilė Šakalienėovú denník Financial Times.
„Rusko využije tento čas po prímerí na urýchlenie rozvoja svojich vojenských kapacít. Už teraz má obrovskú armádu so skúsenosťami z bojov, ktorá sa ešte zväčší,“ dodala.
Pobaltské krajiny sa obávajú, že Kremeľ môže presunúť časť svojej početnej armády na severovýchodné krídlo NATO.
Na Ukrajine sa momentálne nachádza približne 600-tisíc ruských vojakov. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur neočakáva, že by sa vojaci Kremľa vrátili k svojim civilným povolaniam. Podľa neho by polovica z nich (300-tisíc) mohla byť presunutá práve k hraniciam s Pobaltím a Fínskom.
„Títo muži sa nevrátia do rôznych častí Ruska zbierať kukuricu alebo robiť niečo iné, pretože plat, ktorý dostávajú v armáde, je päť- až desaťkrát vyšší, než aký by mohli dostať vo svojom rodnom meste,“ uviedol estónsky minister obrany.
Putin by vďaka prímeriu mohol naplniť aj svoj cieľ vybudovať armádu s počtom 1,5 milióna vojakov.
Otázne však je, či k mieru vôbec dôjde a kedy. Rusi zatiaľ súhlasili len so zastavením útokov na energetickú infraštruktúru, pričom mier na mori podmieňujú zrušením niektorých ekonomických sankcií a pripojením k platobnému systému SWIFT. Tridsaťdňové prímerie, ktoré navrhli Američania, a s ktorým Ukrajinci súhlasili, Kremeľ odmieta.
Pobaltské krajiny sú zraniteľné nepriaznivou geografickou polohou. Obsadením takzvaného Suwalského koridoru medzi Litvou, ruskou exklávou Kaliningrad, Bieloruskom a Poľskom by Rusko dokázalo blokovať pomoc spojencov. Krajiny navyše disponujú malými vojenskými kapacitami, preto na ich obranu dohliadajú aj spojenecké jednotky.
Pobaltské štáty varujú pred sťahovaním spojeneckých jednotiek a ich následným presunom na Ukrajinu. Takýto krok by mohol otvoriť priestor na ruské vojenské manévrovanie.
Veľké obavy vyvoláva aj ruské a bieloruské vojenské cvičenie Západ, ktoré sa uskutoční neďaleko hraníc pobaltských krajín už túto jeseň. Na cvičení sa zúčastnia desaťtisíce vojakov, tankov, lietadiel a delostrelectva, pričom scenár simuluje vojnu so Severoatlantickou alianciou (NATO).
Existujú obavy, že by Rusko mohlo použiť podobnú taktiku ako v roku 2022, keď zhromažďovalo vojenskú techniku na hraniciach s Ukrajinou a tvrdilo, že ide o cvičenie s Bieloruskom.
Obavy pobaltských krajín potvrdzuje aj holandský minister obrany Ruben Brekelmans, ktorý vychádza z informácií spravodajskej služby svojej krajiny.
„Ukrajinská skúsenosť ukazuje, že to, či ide naozaj o cvičenie, alebo o prípravu na útok, sa dozvieme najviac týždeň vopred,“ vysvetlil minister pre Euromaidan Press.
Šéf holandskej obrany tvrdí, že Putinovi stačí na obnovu armády len jeden rok, aby mohol opäť zaútočiť alebo testovať odhodlanie NATO. Pripomína, že Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku, ktorú nejde len tak zastaviť.
„Nevieme presne, ako Putin otestuje NATO,“ uviedol Brekelmans.
„Vieme však, že ak Putin po Ukrajine zaútočí na susednú krajinu, ktorá je členom NATO, potom sa konflikt nevyhnutne rozšíri aj na nás,“ dodal.
Brekelmans verí, že ruský prezident túži po obnove Sovietskeho zväzu, ktorého zánik označil za najväčšiu tragédiu 20. storočia.
Trump sa kriticky vyjadril ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Hrozil aj ďalšími sankciami, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
