Tradičné letné destinácie sa presúvajú na mapách i v čase.
Letné dovolenky v Európe prechádzajú v tichosti zásadnou premenou. Kým ešte donedávna bola predstava ideálneho odpočinku spätá s horúcimi plážami v Grécku, v Taliansku či v Španielsku, vlny horúčav a lesné požiare menia preferencie turistov aj ich správanie, píše BBC.
Zlomové v trendoch dovolenkovania bolo leto 2023. Len na gréckom ostrove Rodos museli evakuovať 19 000 ľudí, fotografie turistov utekajúcich pred plameňmi obleteli svet a tisíce dovolenkárov odchádzali domov skôr, než vôbec otvorili kufre.
Pre rodinu Katie Piercefield-Holmes z Británie to znamenalo definitívny koniec klasických letných dovoleniek.
Po tom, čo si počas horúčav na Rodose len s ťažkosťami vychutnali päťminútovú prechádzku po raňajkách a následne čelili aj odporúčaniu evakuácie, sa rozhodli zmeniť svoje cestovateľské návyky.
Odvtedy do južnej Európy cestujú len mimo sezóny – v máji alebo v októbri. Počas leta dávajú prednosť miernejším oblastiam a namiesto pláží uprednostňujú turistiku a poznávanie krajiny.
Katie nie je sama. Podľa prieskumu Európskej cestovnej komisie z roku 2024 až 81 percent Európanov priznalo, že svoje dovolenkové plány upravilo práve pre klimatické zmeny.
Takmer tretina ľudí si vyberá destinácie s miernejším podnebím a čoraz viac dovolenkárov cestuje mimo hlavnej sezóny. V Grécku sa v roku 2024 zvýšil počet návštevníkov na jar o 20 percent, v Španielsku prekonal počet turistov v januári a vo februári hranicu desiatich miliónov – čo je takmer o pätinu viac ako pred pandémiou.
Mnohí tak reagujú na rastúce riziko extrémneho počasia, ktoré sa stáva bežnou súčasťou letných mesiacov.
Vedci z Barcelonského inštitútu pre globálne zdravie vyčíslili, že len v roku 2023 zomrelo v Európe viac než 47 000 ľudí v súvislosti s horúčavami. Najviac obetí bolo v južných krajinách.
A hoci rok 2024 nebol taký extrémny, odborníci sa zhodujú, že klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou robí vlny horúčav častejšími a intenzívnejšími. Európa ako celok je dnes najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na Zemi.
Tento vývoj má nielen zdravotné, ale aj ekonomické dôsledky, píše Financial Times. Turistické destinácie v Stredomorí sa musia prispôsobiť a čoraz viac z nich sa snaží predĺžiť sezónu mimo najhorúcejšie mesiace.
Tradičný model „pláž + júl alebo august“ tak stráca dominanciu. Záujem o chladnejšie destinácie ako Nórsko, Švédsko či Island medziročne rastie, pribúdajú aj návštevníci v severných regiónoch Francúzska alebo v škandinávskych fjordoch.
Hoci niektorí hotelieri zostávajú optimistickí a veria, že dopyt po Stredomorí sa udrží (najmä medzi turistami zo severu Európy), vedci upozorňujú, že verejné vnímanie sa môže zmeniť náhle.
Ak sa počas niekoľkých nasledujúcich rokov zopakujú extrémne požiare, vlny horúčav či nedostatok vody, môže nastať zlom.
To, čo dnes ešte nazývame „letnou sezónou“, sa v budúcnosti môže posunúť na jar či jeseň, alebo celkom zmeniť svoju geografiu. Dovolenka pri mori tak možno nezanikne, ale zmení svoj rytmus, čas aj miesto.
Až tretina Slovákov nemá peniaze na letnú dovolenku. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
