Irán stojí pred historickým rozhodnutím - nová dohoda alebo jadrová zbraň. Veľa závisí aj od Spojených štátov. Analytik Josef Kraus prezrádza, čo je pravdepodobnejšie.
Izrael si za cieľ operácie Rising Lion, ktorá trvala takmer dva týždne, kládol zničenie iránskeho jadrového programu.
Po tom, ako sa do útokov zapojilo aj americké letectvo, ktoré na iránske komplexy Fordo a Natanz zhodilo 14 bômb prezývaných „ničiteľky bunkrov“, židovský štát vyhlásil, že jeho ciel bol splnený. Rovnaká rétorika prichádzala aj z Washingtonu.
„Zničili sme iránsky jadrový program,“ vyhlasoval víťazoslávne minister obrany USA Pete Hegseth.
Čoskoro sa však ukázalo, že to nemusí byť pravda, čo teraz pripúšťa aj samotný Pentagón.
Sporné tiež ostáva tvrdenie Izraela, že útok spustil preto, aby Teheránu zabránil vyvinúť jadrovú zbraň.
Otázkou zostáva, či útoky, naopak, neposilnia odhodlanie Iránu získať jadrovú zbraň, či je tento cieľ naozaj prioritou Teheránu, aké iné možnosti má, či je režim stabilný a ako môžu reagovať USA.
Odpovede na tieto otázky sme hľadali u analytika Josefa Krausa z Masarykovej univerzity v Brne.
Prvé pochybnosti o účinnosti izraelských a amerických útokov priniesla správa Obrannej spravodajskej agentúry (DIA), ktorú anonymný predstaviteľ poslal CNN a The New York Times.
Dokument uvádza, že jadrový program Iránu nebol zničený, ale len posunutý o niekoľko mesiacov späť.
Napriek tomuto úniku Trump aj Hegseth vehementne tvrdili, že jadrový program bol zničený, a na mušku si vzali novinárov, ktorí podľa ministra obrany nie sú „patrioti“ a Trumpa tak nenávidia, že mu želajú neúspech.
„V tejto chvíli už je v podstate jasné, že iránsky jadrový program nebol zničený kompletne. Ukazuje sa, že zničená bola iba časť zariadenia Fordo a Iránci dokázali časť technológií buď včas odviesť, alebo ich americké a izraelské vzdušné nálety nepoškodili,“ vysvetľuje Kraus pre TVNOVINY.sk, pričom sa odvoláva na nezávislých pozorovateľov a inštitúcie, akou je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Po verejnom tlaku napokon aj samotný Pentagón vo štvrtok priznal, že iránsky jadrový program nebol zničený. Izraelské a americké útoky ho mali posunúť späť o jeden až dva roky, uviedol hovorca Pentagónu Sean Parnell na tlačovej konferencii.
Ministerstvo tvrdí, že k tomuto záveru dospelo na základe hodnotenia amerických spravodajských služieb.
„To znamená, že vlastne nič nebráni Iráncom, aby svoj jadrový program ďalej rozvíjali,“ hovorí Kraus, ktorý je na Masarykovej univerzite zástupcom vedúceho katedry politológie.
Paradoxne, väčší efekt na iránsky jadrový program môže mať likvidácia desiatich popredných jadrových vedcov, aj keď to zrejme program úplne nezastaví.
„Určite by som to za úspech označil, ale aký to bude mať efekt, je, samozrejme, diskutabilné. Fyzickou elimináciou vedcov, ktorí mali know-how, možno nakoniec Izrael urobil viac pre paralyzovanie jadrového programu ako americké údery, pri ktorých môžeme vôbec pochybovať, či nejaký efekt mali,“ uvádza analytik.
Pripomína však, že aj ľudia sú nahraditeľní. Ak vedci po sebe zanechali poznámky, nemusí byť problém v programe pokračovať. Výzvou však môže byť jeho ďalší rozvoj.
Experti teraz špekulujú, aké ďalšie kroky podnikne Teherán. Najviac sa spomínajú dve možnosti – pokus dosiahnuť novú jadrovú dohodu alebo cesta vývoja jadrovej zbrane, ktorá by mohla krajinu uchrániť pred ďalšími útokmi.
Podľa Krausa Iránci uprednostňujú práve novú jadrovú dohodu, ktorá by viedla k zrušeniu ekonomických sankcií.
„Iránci budú naďalej svoj jadrový program využívať ako páku na medzinárodné spoločenstvo, aby konečne dosiahli svoje ciele, a to je uzatvorenie nejakej dohody – môžeme to nazvať Iránska jadrová dohoda 2.0 – výmenou za odstránenie ekonomických sankcií,“ vysvetľuje analytik a dodáva, že by mohlo ísť o podobný formát ako počas prezidentovania Baracka Obamu.
Vtedy sa USA, ďalších päť štátov plus Európska únia dohodli s Iránom na obmedzení jeho jadrového programu, ktoré kontrolovali inšpektori MAAE, výmenou za zrušenie niektorých sankcií.
Trump však počas svojho prvého funkčného obdobia od dohody odstúpil a sankcie znova zaviedol.
Kraus pripomína, že posledné mesiace – až do operácie Rising Lion a amerických náletov – naznačovali smerovanie k uzatvoreniu podobnej dohody.
„Tvrdí sa, že jediný problém, ktorý Trump mal s tou dohodou, bol ten, že na nej bol podpis Baracka Obamu. Rokovania, ktoré medzi Spojenými štátmi a Iránom prebiehali od apríla tohto roku, smerovali k tomu istému – ale pod podpisom Trumpa. Celý proces sa však prekazil izraelským útokom,“ vysvetľuje Kraus.
Irán nevylučuje, že sa opäť zapojí do vyjednávaní, no požaduje, aby sa USA zaviazali, že naň znova nezaútočia.
„V tejto chvíli sa vlastne zdá, že dohoda je nemožná, pretože jeden z aktérov použil hrubé násilie. Avšak Iránci už niekoľkokrát ukázali, že v zahraničnej politike sú veľmi pragmatickí. Oni naozaj dohodu potrebujú, takže nakoniec môžu prehltnúť túto horkú pilulku,“ vysvetľuje Kraus.
Analytik pripomína, že ak rokovania zlyhajú, alebo sa na nich niektorá zo strán nebude ochotná zúčastniť, môže znova dôjsť aj k ďalším pokusom o fyzickú likvidáciu iránskeho jadrového programu.
Otázne však je, či by bola takáto operácia uskutočniteľná bez toho, aby sa Spojené štáty zapojili do ďalšej „večnej vojny“.
„Ukazuje sa, že vlastne ani hrubá sila nebola vo finále úspešná. Izrael takéto kapacity prakticky vôbec nemá. A otázkou je, či Spojené štáty majú kapacitu zničiť iránsky jadrový program bez deštrukcie celej krajiny,“ dodáva Kraus.
Už len tento vojenský zásah si našiel veľa odporcov aj medzi prívržencami takzvaného MAGA hnutia, teda podporovateľmi prezidenta. Proti nemu sa pokúšal lobovať aj bývalý poradca prezidenta Steve Bannon.
Na sociálnych sieťach ho kritizoval aj vplyvný konšpiračný teoretik Alex Jones, ktorý uverejnil fotku s komentárom, že volil Trumpa, no „dostal preoblečeného Georgea Busha mladšieho“. Narážal tým na obavy, že Trump sa môže vydať po stopách bývalého prezidenta, ktorý spustil vojny v Afganistane a Iraku.
Niektorí Trumpovi spojenci, ako senátor Lindsey Graham, však, naopak, presadzujú tvrdší prístup voči režimom, akým je Irán. Vplyvný senátor tvrdí, že Teherán je súčasťou novej „osy zla“, ktorú podľa neho tvoria Irán, Čína, Rusko a KĽDR. Práve Graham mal podľa medializovaných informácií prispieť k tomu, že sa Trump napokon k vojenskému zásahu odhodlal.
Graham mal prezidentovi tvrdiť, že ak by sa Irán dostal k jadrovej zbrani, mohol by ju použiť nielen proti svojmu odvekému rivalovi – Izraelu, ktorého právo na existenciu doteraz neuznáva –, ale aj na preventívny útok proti Spojeným štátom.
Téma jadrovej zbrane priniesla kritiku aj na adresu šéfky spravodajských služieb (DNI) Tulsi Gabbardovej. Tá v marci pred Kongresom uviedla, že Irán jadrovú zbraň nevyvíja a duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí nevydal príkaz na jej vývoj. Trump svoju bývalú chránenkyňu kritizoval s tým, že sa mýli. Gabbardová následne vyhlásila, že jej vyjadrenia boli vytrhnuté z kontextu.
Niektorí experti v analýzach špekulujú, že, paradoxne, práve útoky na Irán môžu Teherán povzbudiť k vývoju jadrovej zbrane. Nemusí tak urobiť okamžite, aby zbytočne neprovokoval Washington, ale môže sa k tomu uchýliť v budúcnosti.
Kraus pripomína, že Irán doteraz deklaroval, že držanie zbraní hromadného ničenia je v rozpore s islamským právom. V minulosti však program pre vývoj jadrovej zbrane existoval, no v roku 2003 bol pozastavený.
„Dnes Irán úplne pragmaticky vníma rozdiel medzi krajinou, ktorá jadrovú zbraň má, a krajinou, ktorá ju nemá – z hľadiska jej bezpečnosti. Štandardne poukazujú na to, že Severná Kórea jadrovú bombu má a nikto ju nenapadol. Susedný Irak ju nemal a Spojené štáty ho napadli. Irán jadrovú zbraň nemá – a napadli ho Izrael aj Američania,“ vysvetľuje analytik.
Dodáva, že práve táto myšlienka môže silno rezonovať najmä medzi konzervatívno-tradicionalistickým krídlom režimu, ktoré bude tlačiť na vývoj jadrovej zbrane.
„Stále je málo pravdepodobné, že Irán pristúpi k vývoju jadrovej zbrane. Pravdepodobnejšie je, že budú vyjednávať. Všetko stavajú na jadrový program, pretože v rukách nemajú nič iné. V kartovej hre majú jediný tromf – jedinú páku na medzinárodné spoločenstvo – a to je ich jadrový program,“ dopĺňa Kraus.
Zrušenie sankcií by výrazne pomohlo iránskemu hospodárstvu, ktoré je dlhodobo pod tlakom. Režim zároveň čelí viacerým vnútorným problémom a pretrvávajúcej nespokojnosti obyvateľstva.
Po páde režimu diktátora Bašára Asada v Sýrii, ktorého Irán dlhodobo podporoval, sa opakovane vynárala otázka, do akej miery je režim v Teheráne stabilný. Izrael dokonca naznačil, že v hre môže byť aj zmena režimu, a že Teherán môže nasledovať osud izraelského suseda v Damasku.
„Tento režim má naozaj celý rad problémov a nemalá časť obyvateľstva by sa ho skutočne rada zbavila. Je neefektívny ekonomicky aj právne. No z čoho vždy čerpal legitimitu, bolo zaistenie bezpečnosti krajiny – či už vnútornej, hoci je Irán multietnický, no nerozpadol sa, nevypukla tam občianska vojna –, alebo vonkajšej, kde v rámci regiónu pôsobil ako relatívne bezpečný štát,“ vysvetľuje Kraus.
Iránu sa zároveň podarilo vytvoriť okolo seba obraz krajiny s výkonnými ozbrojenými silami a pokročilým raketovým systémom. Keď sa však ukázalo, že tieto sily nedokážu zabrániť útokom zo strany Izraela a USA, otriaslo to legitimitou režimu.
„Na druhej strane však izraelské útoky boli vo veľkej miere plošné. Podľa štatistík iránskeho ministerstva zdravotníctva si vyžiadali viac ako 600 civilných obetí. Zničená bola aj časť civilnej infraštruktúry a obytných budov. To Iráncov veľmi zomklo,“ vysvetľuje Kraus.
„Nie nutne za režim, ale za štát. A reprezentantom štátu je v podstate aj režim. Takže minimálne na určitý, povedzme obmedzený čas, je teraz Irán jednotnejší, než bol napríklad pred polrokom,“ dodáva analytik.
Otázne je, dokedy tento stav vydrží. Očakáva sa, že režim zareaguje ešte tvrdšími represiami voči obyvateľom, čo môže ospravedlňovať tvrdením, že pátra po osobách spolupracujúcich s cudzími spravodajskými službami.
Irán zaútočil aj na základňu USA v Katare, útok zachytáva video:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
