Bombardéry B-2, ktoré „zmasakrovali“ iránske Fordo, leteli nonstop 37 hodín. Majú WC, posteľ a ohromnú palebnú silu

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Najpokročilejší bombardér na svete má krídla ako netopier, špeciálny povrch a takmer žiadnu stopu.

Bombardér B-2 pripomína stroj vystrihnutý zo sci-fi filmu — najviac sa podobá na lietadlo, ktoré používa Batman, tzv. Batwing.

Jeho unikátny dizajn z neho robí najdrahšie a zároveň najunikátnejšie lietadlo na svete. Ako ukazuje útok na iránske jadrové „srdce“ — komplex Fordo — B-2 je schopné preniknúť do vzdušnej obrany nepriateľa bez toho, aby ho protivzdušné systémy vôbec zachytili.

Denník The New York Times uvádza, že piloti leteli v B-2 nonstop 37 hodín. Zo základne Whiteman v Missouri vzlietlo sedem strojov, ktoré absolvovali let do Iránu a späť.

Posádka pravdepodobne misiu nacvičovala na simulátore. Čo sa však nacvičiť nedalo, bol fyzický pohyb lietadla po vypustení dvoch 13-tonových bômb GBU-57, ktoré zasiahli cieľ v rámci iránskeho jadrového programu.

Generál Steven L. Basham, ktorý lietal na týchto strojoch deväť rokov, uviedol, že lietadlo sa po zhodení bômb pravdepodobne mierne nadvihlo.

Prečítajte si tiež:

Ťažko sa ovláda, preto je potrebný špeciálny systém 

Práve moment vypustenia bômb, ktoré boli vôbec prvýkrát použité v ostrej bojovej akcii, bol najrizikovejšou fázou misie — vtedy bolo najpravdepodobnejšie, že ich radarovú stopu zachytí protivzdušná obrana.

Ovládanie B-2 je špecifické vďaka jeho tvaru — ide v podstate o lietadlo „bez trupu“, s obrovskými krídlami a bez klasických riadiacich plôch. Rozpätie krídel dosahuje dĺžku polovice futbalového ihriska, a preto je považované za jedno z najťažšie ovládateľných lietadiel sveta.

Piloti však veľkú časť ovládania nechávajú na automatiku — stabilitu a letové vlastnosti riadi počítačový systém Fly-by-wire, uvádza portál Simple Flying.

Posádku tvoria dvaja piloti sediaci vedľa seba — hlavný pilot vľavo a veliteľ misie vpravo. Počas dlhých letov sa striedajú a majú k dispozícii posteľ, toaletu aj mikrovlnku, v ktorej si môžu ohriať jedlo.

Na základni v Missouri majú aj špecializovaných lekárov, ktorí skúmajú vplyv extrémne dlhých letov na telo a poskytujú tipy, ako záťaž zvládnuť.

Prečítajte si tiež:

Žiadal ich ešte Jimmy Carter

Vývoj B-2 inicioval prezident Jimmy Carter koncom 70. rokov, keď sa americká jadrová triáda (najmä vzdušná zložka) dostala do pätovej situácie. Vtedajšie bombardéry Boeing B-52 Stratofortress boli pre sovietske radary a protivzdušnú obranu ľahko viditeľné. Možnosť preventívneho jadrového úderu tak neprichádzala v úvahy.

Zmeniť to mal práve neviditeľný B-2. Unikátnosťou nie je len dizajn, ale aj špeciálny materiál, z ktorého je vyrobené at tiež náter, ktorý výrazne znižuje jeho radarový odraz. Detaily o jeho technológii zostávajú prísne utajené.

Neutajené je však to, koľko unesie. Pôvodne sa hovorilo o 18 tonách výzbroje, no stroje nasadené proti Iránu niesli až 27 ton. To znamená, že dokážu niesť desiatky konvenčných bômb.
Bez doplňovania paliva vo vzduchu preletia 11 100 kilometrov — s tankovaním ešte viac.

Prečítajte si tiež:

Ciele zasahovali aj Juhoslávii 

Prvýkrát vzlietli až v roku 1989, teda na sklonku Studenej vojny. Spoločne s rozpadom Sovietskeho zväzu, to vyvolalo otázky, či sú tieto extrémne drahé stroje ešte potrebné. Ide o najdrahšie lietadlo sveta - hodnota jedného kusu sa odhaduje na 2 miliardy dolárov.

Z pôvodne plánovaných 127 kusov ich preto postavili iba 21 — dnes je aktívnych približne 19.

Svoju bojovú premiéru zažili v Juhoslávii, kde počas 45 náletov zničili až 33 % srbských cieľov. Využívali sa aj v Afganistane či Iraku.

Ako ukazuje aj nedávna skúsenosť z Iránu, problémy by s nimi mala aj ruská protivzdušná obrana. Teherán sa spolieha na systém S-300. 

Iránska protivzdušná obrana po bombardéroch nevystrelila, a zrejme ich ani „nevidela“.

„Dúfame, že si Iránci z tejto akcie odniesli ponaučenie — že dokážeme priniesť bombu na ničenie bunkrov z Missouri do Iránu úplne nepozorovane, bez toho, aby sme pristáli, a že dokážeme zničiť akúkoľvek jadrovú kapacitu, ktorú vybudujú,“ uviedol viceprezident J.D. Vance.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Kríza na Blízkom východe

Dôležité udalosti