Trump mení kurz: Podľa experta môžu nové zbrane spôsobiť Rusku škody, ktoré „budú naozaj bolieť“. Pomôcť môžu aj Patrioty, pretože Kyjev má naozajstný problém v obrane pred novou ruskou taktikou.
Americký prezident Donald Trump v pondelok (15. 7.) oznámil, že Ukrajine pošle ďalšie systémy Patriot, ktoré zaplatia spojenci Kyjeva. Balíček zbraní má zahŕňať aj rakety dlhého doletu, ktoré by Ukrajine umožnili útočiť hlboko v Rusku.
Šéf Bieleho domu zároveň Rusku pohrozil ultimátom: ak do 50 dní nedosiahne mierovú dohodu s Ukrajinou, uvalí na ňu a jej obchodných partnerov tvrdé sekundárne sankcie v podobe stopercentných ciel.
Trump sa v poslednej dobe dosť často vyjadroval o tom, že ho ruský prezident Vladimir Putin sklamal, a pripúšťa aj to, že ho ťahá za nos a predhadzuje mu veľa „somarín“.
Zdroje servera Axios však tvrdia, že Trump po telefonáte s Putinom nadobudol presvedčenie, že vojnu nechce skončiť, ale naopak ju eskalovať. „Chce to zabrať celé,“ mal sa americký prezident posťažovať francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.
Doteraz však Biely dom viac tlačil na Ukrajinu, pretože na ňu mal viac pák. Čo stojí za náhlym obratom Trumpa, vo vysielaní TN Live prezradil dekan Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislav Kováčik.
„Trump je sklamaný z nekonečných rokovaní, ktoré viac-menej k ničomu nevedú. Opakovane hovorí, že rozhovor s Putinom je síce zaujímavý, no na druhej strane však Ruská federácia pokračuje vo vojenských operáciách,“ uvádza odborník.
Pripomína, že Trumpovi sa nedarí naplniť cieľ, ktorý stanovil ešte v predvolebnej kampani. Vtedy tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín, neskôr tvrdil, že tento časový horizont nemyslel vážne a bol to „sarkazmus“.
Taktiež to ilustruje, ako sa pozícia prezidenta môže rýchlo zmeniť.
„Trump chce prevziať iniciatívu. Pomôcť mu má tento tlak, ktorý bude vytvárať na Rusko aj z hľadiska vojenských dodávok zbraní a tiež pomocou potenciálnych sekundárnych sankcií pre obchodných partnerov Ruska. To môže zvýšiť tlak na to, aby Ruská federácia minimálne pristúpila k niektorým rokovaniam, minimálne o zastavení bojov,“ vysvetľuje Kováčik.
Nie je však isté, či sa hrozby sekundárnych sankcií naozaj naplnia – politológ ich skôr považuje za nástroj na vyjednávanie, pričom hrozby môže postupne zmierňovať.
Senát Spojených štátov pritom navrhoval sekundárne sankcie vo výške až 500 %. Trump sa však vyhráža sankciami len vo výške 100 %. Kováčik tvrdí, že ak by boli naozaj prijaté, malo by to významný vplyv nielen na Rusko, ale aj na jeho obchodných partnerov, ako je Čína či India.
„Zasiahlo by to krajiny, od ktorých momentálne vzájomná ekonomická výmena Ruskej federácie dosť závisí. Rusi im dodávajú energonosiče, to znamená ropu a zemný plyn. Na druhej strane, výmenou za to dostávajú produkty dvojitého využitia, ktoré potom následne môžu použiť v rámci svojho vojenského programu. Keby k tomuto došlo, tak by to zásadným spôsobom mohlo ovplyvniť tieto krajiny,“ hovorí politológ.
Pripomína však, že ide o dvojsečnú zbraň, ktorá môže spôsobiť rast inflácie a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov.
Trumpove ultimáta prichádzajú v čase, keď Putinove vojská zintenzívňujú vojenské operácie na Ukrajine. Nášho suseda terorizujú kombinovanými masovými útokmi leteckých prostriedkov, ktoré zahŕňajú drony, riadené rakety aj balistické rakety.
Ukrajinská protivzdušná obrana má problém vyrovnať sa s touto taktikou a práve balistické rakety či riadené strely prenikajú a zasahujú ukrajinský zbrojársky či energetický sektor.
Experti veria, že ak sa situácia čoskoro nezlepší, Ukrajine hrozí kolaps obrany.
„Ak by Ruská federácia získala výraznejšiu dominanciu a kontrolovala by výraznejšie vzdušný priestor nad územím, ktoré okupuje, a tiež nad územím Ukrajiny, mohlo by to potom podporiť aj pozemné operácie a prípadný progres v tejto oblasti,“ potvrdzuje Kováčik.
Pre Ukrajinu je preto významné darovanie ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré dokážu zničiť aj ruské balistické strely, ako je Kinžal.
Navyše, Trump pošle aj zbrane dlhšieho doletu, ktoré by Kyjevu umožnili útočiť v Rusku. Ide však o najväčšiu krajinu sveta a jej veľkosť vojenskí plánovači Ruska naplno využívajú.
Závody napríklad na výrobu dronov Geran-2, ktoré sú vylepšenou verziou iránskeho dronu Šahíd, ležia 1 000 kilometrov od Moskvy — teda mimo doletu väčšiny zbraní, ak nerátame balistické rakety stredného doletu či medzikontinentálne balistické rakety. Ukrajina však také zbrane vo výzbroji nemá.
Americké zbrane by však mohli zasiahnuť ruské základne, sklady a energetickú štruktúru pri hraniciach s Ukrajinou, čo by malo nemalý vplyv na vojnovú logistiku.
„Ruskú federáciu to môže nepríjemne bolieť, ale nebude to znamenať nejakú zásadnú zmenu v jej operáciách alebo v jej konaní. Ale môže to minimálne spôsobiť Ruskej federácii škody. Ale zásadný prielom to nebude znamenať,“ potvrdzuje Kováčik.
Doteraz Trump vďaka mnohým svojim výrokom a aj konkrétnym činom čelil obvineniam, že nadŕža a verí viac Rusku a ruskému prezidentovi ako Ukrajine. V rozhovore pre BBC však uviedol, že „neverí takmer nikomu“.
„Niektorí ho doslova vnímali, ako keby bol priateľ Putina, alebo niekto, kto je s Putinom ochotný vyjednávať a spolupracovať. Môže to vylepšiť jeho imidž a vnímanie aj u mnohých spojencov. Na druhej strane Ruská federácia vidí, že Donald Trump takisto bude preferovať nie osobné, individuálne záujmy alebo preferencie, ale bude sa správať vyslovene pragmaticky,“ hovorí Kováčik.
Pre Kremeľ to ale môže byť problém, lebo Trump sa nemusí správať predvídateľne ako jeho predchodca Joe Biden.
Zároveň sme svedkami zlepšenia vzťahov medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Trumpom. Ukrajinský prezident súhlasí s americkými požiadavkami a návrhmi, ako je 30-dňové prímerie či priame rokovania s Putinom. Zo jeho strany to je snaha ukázať, že Ukrajina nie je prekážkou k mieru, ale naopak — Rusko.
„Zelenskyj si uvedomuje, že je závislý na podpore Trumpa. To znamená, že jeho rétorika sa veľmi výrazným spôsobom prehodnotila. Teraz je to v tej rovine asertívnosti a akejsi vďačnosti, čo Trump samozrejme oceňuje, pretože mu to do istej miery lichotí,“ vysvetľuje expert.
Vzťahy medzi lídrami zlepšilo aj podpísanie dohody o nerastných surovinách. Navyše, Trump teraz môže podporu Ukrajiny prezentovať u voličov ako politické víťazstvo.
„Európa bude nakupovať pokročilé americké zbraňové systémy, rádovo v miliardách dolárov, ktoré budú podporovať americký zbrojný priemysel, a tým pádom budú podporovať produkciu a ekonomiku USA. Trump to bude schopný predať aj svojim voličom, že nielenže Ukrajine pomáha, ale na druhej strane to bude veľmi výhodné aj pre americkú ekonomiku,“ dodáva expert.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
