Putin podľa analytika nechce mier, ale naťahuje čas. Trump a Západ vraj nemajú silu donútiť Kremeľ k ústupkom.
Očakávania celého sveta sa upierajú na nadchádzajúci samit ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Stretnutie by sa malo uskutočniť v piatok na Aljaške, pričom americká strana dúfa, že sa jej podarí dosiahnuť prielom v otázke mieru na Ukrajine alebo aspoň prímeria, ktoré Rusko doteraz tvrdošijne odmieta.
Fínsky geopolitický analytik Joni Askola v komentári pre Kyiv Post však krotí očakávania a tvrdí, že vojna na Ukrajine sa tak skoro neskončí.
Prečo? Podľa neho ruský prezident nesplnil svoje ciele a v skutočnosti mu ide len o naťahovanie času. Askola pripomína, že Rusko z vojny urobilo existenčnú otázku – a to nielen pre seba, ale aj pre Kyjev. Kremeľ neustále tvrdí, že nie je agresor, ale že Ukrajinu prišiel „denacifikovať“ pre vlastnú bezpečnosť.
Pre Kyjev je to tiež existenčná vojna, pretože cieľom ruskej agresie je, aby Ukrajina ako samostatný štát prestala existovať. „Putin rozpútal túto vojnu nielen preto, aby sa zmocnil územia, ale aj aby zničil suverenitu, kultúru a históriu Ukrajiny,“ zdôrazňuje Askola.
Takmer v každom vyhlásení o možnom ukončení vojny Kremeľ nezabudne dodať, že najprv musia byť odstránené príčiny konfliktu. Za tie Putin označuje ukrajinskú vládu a rozširovanie NATO smerom na východ.
Analytik si myslí, že ukončenie vojny v súčasnosti by pre Rusko nebolo víťazstvom, ale porážkou. „Putin by musel akceptovať prehru: Rusko utrpelo viac ako milión vojnových obetí (mŕtvych a zranených) a zjednotená, ozbrojená a suverénna Ukrajina stále existuje,“ vysvetľuje.
Askola dodáva, že ani jedna zo strán zatiaľ nie je taká zúfalá, aby pristúpila na mier za každú cenu a k veľkým ústupkom. „Ukrajina neakceptuje okupáciu, Rusko neakceptuje slobodnú Ukrajinu. Nájsť kompromis je mimoriadne ťažké,“ hovorí.
Podľa neho Putin navyše dúfa, že Západ sa časom unaví a prestane Ukrajinu podporovať. Na vojne je teraz závislá aj ruská ekonomika.
Analytik je presvedčený, že Trump nedokáže vojnu ukončiť, pretože jeho vystupovanie bolo slabé a pôsobil nerozhodne. Kritizuje aj Európu, ktorá nedokázala prevziať úlohu lídra po USA v podpore Ukrajiny a ani vyvíjať na Kremeľ dostatočný tlak.
„Putin je majstrom v naťahovaní času. Bude predstierať, že chce mier, aby manipuloval západných lídrov, ale mier je to posledné, čo chce. Kremeľ nenavrhne žiadnu dohodu prijateľnú pre Ukrajinu. Aj keby Ukrajina bola ochotná ku kompromisu, Rusko nie,“ tvrdí Askola.
Podľa neho môže Európa zohrať kľúčovú úlohu. Potrebné je zvýšiť vojenskú produkciu a pomoc pre Ukrajinu a uvaliť ešte prísnejšie sankcie na Rusko.
Ohľadom samitu však nepanujú len očakávania, ale aj obavy. Ukrajina a jej spojenci sa boja, že bez jej prítomnosti sa rozhodne o územných ústupkoch.
Prezident Donald Trump tvrdí, že súčasťou potenciálnej dohody by mohla byť výmena území medzi Ruskom a Ukrajinou. Jeho slová však zrejme vychádzajú zo zlej interpretácie toho, čo špeciálny vyslanec Steve Witkoff v Rusku počul. Vyslanec, ktorý nehovorí po rusky a na komunikáciu s Putinom využíva kremeľského tlmočníka, sa mal domnievať, že Rusi sú ochotní stiahnuť svoje vojská zo Záporožskej a Chersonskej oblasti výmenou za to, že Ukrajinci opustia Doneckú oblasť.
V skutočnosti mal Putin chcieť, aby sa z týchto oblastí stiahli Ukrajinci – požiadavku, ktorú Kremeľ opakuje už mnohokrát, uvádzajú zdroje Bildu z ukrajinskej aj nemeckej vlády. Rovnaký postoj potvrdili aj ruské zdroje pre Washington Post.
Podľa Bildu tiež Rusi nie sú ochotní akceptovať všeobecné prímerie, ale chcú len sektorové – napríklad dohodu o neútočení na energetickú infraštruktúru či na veľké mestá. To by opäť prospelo predovšetkým Rusku, keďže dronové útoky Ukrajiny mu spôsobujú značné problémy.
Viac o stretnutí Trump - Putin sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
