Prelomový krok českých vedcov: „Naprogramovali“ kmeňové bunky tak, aby tvorili zubné tkanivo

Prelomový krok českých vedcov: „Naprogramovali“ kmeňové bunky tak, aby tvorili zubné tkanivo
Zuby. Ilustračná snímka Zdroj: Profimedia

Výskumníci tvrdia, že výskum môže priniesť nové možnosti v zubnej regeneratívnej medicíne.

Vedcom z lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne sa podarilo „naprogramovať“ kmeňové bunky tak, aby sa premenili na bunky vytvárajúce zdravé zubné tkanivo. Zasiahli pri tom priamo do ich genómu.

Vedúci výskumnej skupiny Jan Křivánek už v minulosti podrobne popísal proces vývoja buniek (odontoblastov), ktoré tvoria hlavné tvrdé zubné tkanivo – zubovinu. Jeho tímu sa tentokrát podarilo tieto bunky cielene vytvoriť priamym zásahom do genómu pluripotentných kmeňových buniek. Tieto bunky sú základným kameňom vývoja každého organizmu a sú schopné premeniť sa na akýkoľvek typ bunky v žijúcom organizme.

„Vytypovali sme štyri riadiace alebo regulačné gény, čo sú gény kontrolujúce expresiu ďalších génov, a chceli sme zistiť, či s ich pomocou dokážeme prinútiť kmeňové bunky, aby sa premenili na bunky vytvárajúce zub,“ vysvetľuje Křivánek dnes už potvrdenú hypotézu.

Prečítajte si tiež:

​Ide o unikát

Proces laboratórnej kultivácie buniek brnianski vedci študovali aj v živom organizme myší, do ktorých upravené bunky vložili. Experiment potvrdil, že pri myšiach kmeňové bunky smerovali do buniek vytvárajúcich zubné tkanivo.

Unikátny je najmä spôsob, akým kmeňové bunky ovplyvnili.

Zatiaľ čo bežne ich výskumníci vystavujú pôsobeniu zvonku, Křivánek s jeho tímom zasiahli priamo dovnútra genómu. Využili na to takzvané lentivírusy, ktoré u ľudí spôsobujú chronické ochorenia s dlhou inkubačnou dobou (napríklad HIV).

„Pre nás je zásadné, že ide o vírusy, ktoré dokážu svoju DNA pevne včleniť do svojho hostiteľa. Majú kapacitu na prenášanie cudzorodej genetickej informácie, do ktorej sme cielene vložili sekvenciu vybraného riadiaceho génu. Vzniknutým vírusom sme infikovali kmeňové bunky a týmto spôsobom sme potom do ich genómu dostali potrebnú genetickú informáciu,“ vysvetľuje Křivánek voľbu metódy.

Prečítajte si tiež:

Pri infikovaných bunkách sa následne postupným „zapínaním“ štvorice vybraných regulačných génov snažili nájsť kombináciu, ktorá by viedla k premene kmeňovej bunky na odontoblast.

„V ranej fáze bunky začali exprimovať gény charakteristické pre odontoblasty. Ďalej začali vytvárať kolagén a následne sme zistili, že okrem kolagénu sú schopné vytvárať aj mineralizujúce ložiská vzniknuté ukladaním vápnika,“ priblížil Křivánkov doktorand Josef Lavický. Podobný proces prebieha aj pri tvorbe kostí či zubnej skloviny.

Výskumníci tvrdia, že výskum môže priniesť nové možnosti v zubnej regeneratívnej medicíne a v širšom kontexte ukazuje novú metódu, ako pristupovať k zisku rôznych funkčných bunkových typov z kmeňových buniek.

„My sme sa zamerali na odontoblasty, ale verím, že ak by sa poctivo vybrala kombinácia transkripčných faktorov, teda iných regulačných génov, malo by byť možné podobným spôsobom získať aj iné bunkové typy, či už napríklad bunky epitelové alebo napríklad neuróny,“ uzavrel Křivánek.

Pozrite si reportáž o falošných zubároch: 

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti