Záruky namiesto NATO sa javia ako riešenie. A mohli by byť dokonca silnejšie ako článok 5 Aliancie, otázne je, či s tým bude súhlasiť Putin.
Stretnutie Donalda Trumpa, Volodymyra Zelenského a európskych lídrov ukázalo nielen jednotu starého kontinentu, ale aj fakt, že Európa sa po dlhých rokoch naučila, ako najlepšie jednať s Trumpom.
Kľúčom sú lichôtky, prikyvovanie aj vtedy, keď nesúhlasia, a utvrdzovanie Trumpa v dojme, že jeho konanie je dôležité.
Stretnutie tak prinieslo niečo, čo Trump prvýkrát potvrdil z vlastných úst: Spojené štáty sú ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v spolupráci s Európou.
„Európa bude prvou obrannou líniou,“ povedal Trump, pričom dodal: „Ale my pomôžeme, budeme sa angažovať.“
Bližšie podrobnosti Trump neprezradil, no šéf NATO Mark Rutte tvrdí, že by mohlo ísť o princíp podobný článku 5 kolektívnej obrany Aliancie, pričom tento krok označil za pokrok.
Trump dlhodobo odmieta vstup Ukrajiny do NATO a Rusi sú tiež proti nasadeniu vojsk Aliancie k nášmu východnému susedovi. Historické skúsenosti – napríklad tie z Južnej Kórey – ukazujú, že takéto záruky sa dajú získať aj bez vstupu do Aliancie.
Ukrajinský novinár Vitalij Portnikov si dokonca myslí, že by to bolo lepšie než článok 5 NATO.
„Predstavte si záruky podľa článku 5 NATO: Rusko napadne Ukrajinu, členovia Aliancie sa zhromaždia a Maďarsko zablokuje akékoľvek kroky podľa článku 5. Jednoducho vetuje, tak ako teraz vetovalo začatie rokovaní Ukrajiny o vstupe do Európskej únie. A potom budú dva mesiace premýšľať, ako prekonať maďarské veto, kým ruské vojská neobsadia ďalších päť ukrajinských regiónov,“ uviedol Portnikov v televízii Espreso.
Novinár sa domnieva, že oveľa lepšie by boli bezpečnostné garancie od krajín ako USA, Veľká Británia či Francúzsko, ktoré by sa zaviazali, že krajinu budú brániť, ak ju Rusko napadne.
„A neexistovalo by žiadne Maďarsko, ktoré by ju mohlo zablokovať,“ dodal Portnikov. Pripomenul tiež, že Kremeľ by nemohol argumentovať prítomnosťou vojsk NATO na území.
Zatiaľ však nie je jasné, či by Rusko s takýmto riešením súhlasilo. Kremeľ mal na samite Trump – Putin vyjadriť ochotu uvažovať o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, no nie je známe, aké podmienky si kladie.
Okrem bezpečnostných garancií však Ukrajina potrebuje aj silnú armádu s modernými zbraňami. Kremeľ v minulosti požadoval oklieštenie kapacít ukrajinskej armády a neutralitu krajiny. Či na týchto požiadavkách stále trvá, zatiaľ nie je jasné.
Americký diplomat Richard Kauzlarich, ktorý zastával vysoké funkcie počas vlády Billa Clintona, však krotil očakávania týkajúce sa prijatia bezpečnostných záruk podobných článku 5 a vyhlásil, že ide o „nerealistický cieľ“. Pochybuje, že by s tým Rusko súhlasilo.
Podľa diplomata ide Putinovi predovšetkým o naťahovanie času a oddialenie sankcií. Pravdepodobne sa Kremeľ bude pokúšať sabotovať multilaterálne úsilie, uvádza Kyiv Post.
Európski politici sa, na rozdiel od amerického lídra, stavajú k otázke Putinových úmyslov oveľa opatrnejšie, čo jemne naznačili aj v prítomnosti Trumpa a novinárov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron novinárom povedal, že „nie je presvedčený, že Rusko chce mier“. Šéf Elyzejského paláca zdôraznil, že podmienkou pre rokovania by malo byť prímerie. Macron tiež uviedol, že ak Moskva diplomatický proces odmietne, budú potrebné prísnejšie sankcie.
Čo ešte priniesli schôdzky v Bielom dome sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
