Nie je to len provokácia. Podľa odborníkov ide o premyslený krok, ktorý má oslabiť Západ tam, kde to bolí najviac.
Ruské drony, ktoré v noci z 9. na 10. septembra narušili vzdušný priestor Poľska, podľa väčšiny expertov mali otestovať reakciu Severoatlantickej aliancie (NATO).
Nasvedčuje tomu aj fakt, že drony neboli vybavené výbušninami a mali prídavné palivové nádrže, čo podľa Poliakov naznačuje, že tento test chcel Kremeľ vykonať bez rizika prepuknutia konfliktu medzi NATO a Ruskom.
Nemecký politológ Herfried Muenkler si však myslí, že test reakcie nebol jediným cieľom Moskvy. Aliancia teraz bude musieť čeliť ťažkej strategickej dileme a práve to mohol chcieť ruský prezident Vladimir Putin dosiahnuť.
Politológ v rozhovore pre týždenník Die Zeit uviedol, že drony ani náhodou do Poľska nezablúdili a o tom, že tam skončia, museli rozhodnúť – ak nie priamo vymyslieť – v Kremli.
„Rozkaz na túto operáciu musel prísť zhora, alebo tam musel byť aspoň schválený. To naznačuje, že mala nielen vojensko-taktický účel, ale aj politický cieľ. Útok ruských dronov na Poľsko zásadne zmenil situáciu na východnej hranici NATO a tým ju výrazne zhoršil,“ povedal Muenkler.
Rusi podľa neho mohli sledovať dva ciele, ktoré sa navzájom nevylučujú. Drony mohli testovať reakciu NATO, ktorú niektorí experti hodnotia ako slabú, aj keď Poliaci to odmietajú a hovoria o úspechu.
Druhým cieľom mohlo byť postaviť spojencov pred dilemu – zaistiť bezpečnosť východného krídla NATO alebo podporu Ukrajiny, najmä v oblasti protivzdušnej obrany.
„Toto by odvrátilo politickú pozornosť aj vojenské zdroje od Ukrajiny. Strategicky to dáva zmysel pre Rusko, keďže v posledných týždňoch preorientovalo svoje útoky na leteckú vojnu proti Ukrajine a chce zabrániť svojim západným podporovateľom vo výraznom posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany,“ myslí si expert.
Je všeobecne známe, že protivzdušná obrana Európy je nedostatočná. Mnohé kapacity, ktoré by mohli situáciu zlepšiť, putujú na Ukrajinu, ktorá ich naliehavo potrebuje. Takmer každý deň čelí situácii, keď je terčom kombinovaných vzdušných útokov.
Rusi pritom kombinujú stovky dronov, balistické aj riadené strely. Drony zahltia vzdušnú obranu Ukrajiny, ktorá nedokáže sledovať toľko cieľov naraz, čo vedie k prieniku balistických a riadených striel.
Politológ ruskú taktiku v Poľsku opísal ako vytvorenie pomyselného druhého frontu v Európe.
„Lenže na tomto fronte sa žiadne boje nevedú. Jeho funkciou je spútať sily a zabrániť ich nasadeniu v oblastiach, kde sa rozhodne o výsledku súčasnej vojny,“ dodáva.
Incident tiež odhalil vážne nedostatky v obrane proti lacným cieľom, ako sú drony. Ich zostrelenie raketami zem–vzduch by bolo príliš drahé.
V skutočnosti mali spojenecké vzdušné sily zostreliť len tri až štyri drony z celkového počtu 21. Aj tu je však pomer ceny vzduch–vzduch oproti dronu vo veľkom nepomere. Kým drony môžu stáť desiatky tisíc eur, pri raketách vzduch–vzduch hovoríme o státisícoch až miliónoch.
„Obranná schopnosť Západu proti útokom dronov na východnej hranici NATO je nedostatočná a tam, kde je vôbec účinná, je príliš drahá na to, aby sa praktizovala dlhšie,“ hovorí expert.
Tento výsledok označil za „mimoriadne slabý“ a pripomenul, že v prípade ozbrojeného útoku by sa pri rovnakom scenári k cieľu dostali viac ako tri štvrtiny útočiacich dronov.
Zraniteľnosť si uvedomuje aj Poľsko, ktoré sľubuje, že vytvorí „protidronovú“ stenu.
Nad Poľskom je rušno, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
