Pri „Chat Control“ sa bijú dve dôležité veci: ochrana detí a naše súkromie. EK navrhuje, aby sa správy ľudí hromadne kontrolovali a zasahovalo sa do ich zabezpečenia (šifrovania), čo kritici považujú za masový dohľad. Slovenskí europoslanci sú väčšinovo proti plošnému monitoringu.
Európska komisia (EK) v roku 2022 predstavila návrh novej legislatívy Európskej únie (EÚ), ktorá sa týka prevencie a boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.
Oficiálne znenie návrhu je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá na predchádzanie a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí.
Podľa návrhu by online platformy museli takýto obsah hľadať, hlásiť a mazať. Má im s tým pomáhať nové európske centrum (EU Centre), cez ktoré si budú hlásenia vymieňať.
Podľa návrhu to chce EK dosiahnuť kontroverzným spôsobom, a to kontrolou správ všetkých ľudí v EÚ pomocou umelej inteligencie (AI).
V praxi by to znamenalo, že by sa do šifrovacích mechanizmov nainštalovali zadné vrátka, pomocou ktorých by systém správu po ceste otvoril (odkódoval), pozrel a znova zavrel (zakódoval).
Návrh by narušil takzvané end-to-end šifrovanie, teda spôsob, pri ktorom správu vie prečítať len odosielateľ a príjemca. Je to akoby človek napísal list a od obálky by mali kľúč iba on a príjemca. „Zadné vrátka“ by predstavovali univerzálny kľúč, ktorým by pošta vedela tento list otvoriť a prečítať.
Druhým možným spôsobom kontrolovania správ je ich kontrola ešte pred odoslaním a zašifrovaním.
Zámerom návrhu je bezpochyby posilniť ochranu detí v online prostredí. EK pri predstavení návrhu zdôraznila alarmujúce čísla: milióny obrázkov a videí zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí kolujú internetom a počet hlásení každoročne narastá.
Niektoré firmy kontrolujú správy svojich používateľov dobrovoľne, napríklad Google pri e-mailoch či Facebook pri konverzáciách, no to podľa EK nestačí. Tvrdí, že je príliš veľa rozdielov v tom, ako k tejto otázke jednotlivé služby a krajiny pristupujú.
Navyše podľa EK chýba jednotný právny rámec – tam, kde jedna krajina vyžaduje nahlasovanie nálezov, inde podobné pravidlá chýbajú, čo spôsobuje medzery v ochrane.
Návrh EK z mája 2022 vstúpil do legislatívneho procesu, ktorý trvá už viac než dva a pol roka.
Od roku 2021 majú niektoré služby dočasné povolenie dobrovoľne kontrolovať obsah mimo bežných pravidiel súkromia. Nové nariadenie by to nahradilo trvalými jednotnými pravidlami.
Keď v minulosti Rade EÚ predsedalo Poľsko, návrh legislatívy nezískal potrebnú väčšinu. Slovensko ho v tom čase však podporilo.
V lete prišlo Dánsko, ktoré teraz vedie Radu EÚ, s kompromisom (tzv. dánsky návrh „Chat Control“).
Od prvého momentu po zverejnení návrhu v máji 2022 sa zdvihla vlna kritiky zo strany odborníkov na digitálne práva, bezpečnostných expertov, ale aj niektorých vlád.
Kritici uznávajú, že ochrana detí je nesmierne dôležitá, no varujú, že zvolený prístup môže priniesť vážne negatívne dôsledky pre súkromie a bezpečnosť všetkých občanov.
„Istá kontrola tu musí byť, ale toto by mohlo viesť k tomu, že by naša komunikácia bola kontrolovaná niekým cudzím, ktorý by sa mohol dostať k informáciám, ku ktorým nechceme, aby sa dostal,“ uviedol pre TVNOVINY.sk šéfredaktor portálu o technológiách TouchIT Ondrej Macko.
Zdôrazňujú, že masový dohľad nad komunikáciou občanov umožňuje plošné skenovanie súkromných správ a súborov každého používateľa bez ohľadu na to, či je podozrivý zo spáchania trestného činu.
„EÚ sa snaží súkromie chrániť. Často iba v deklaratórnej rovine, ale niekedy aj reálnou legislatívou, napríklad všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR). Práve v GDPR existuje test proporcionality, ktorého úlohou je odpovedať na otázky, či pomôže spracovanie údajov dosiahnuť cieľ, či sa nedá cieľ dosiahnuť nejako inak a či je zásah do súkromia vyvážený tým, čo sa podarí dosiahnuť. EÚ si v prípade ,Chat Control‘ nepokladala rovnaké otázky,“ zhrnul odborník na IT z NZ Slovensko Digital Ladislav Kovár.
„Chat Control“ v aktuálnom stave podľa jeho slov nezisková organizácia vníma ako „zúfalý technický návrh, ktorý nič neprinesie a neodhalí, zasiahne do súkromia každého obyvateľa EÚ, vytvorí infraštruktúru, ktorá môže byť zneužiteľná vládnou mocou v budúcnosti rozšírením definície nedovolených materiálov a napokon vytvára nový prvok, na ktorý sa môžu zamerať hakeri. Predátori podľa Kovára začnú používať iné nástroje, ktoré bezpečnosť komunikácie a anonymitu budú naďalej využívať.
Druhý problém, na ktorý kritici poukazujú, je ohrozenie šifrovania a kybernetickej bezpečnosti. Narušenie zabezpečenia a inštalovanie zadných vrátok podľa expertov oslabujú dôveryhodnosť komunikácie a vytvárajú bezpečnostné diery, ktoré by mohli zneužiť hakeri, podvodníci či autoritárske režimy.
„Myslím si, že toto je gro toho problému. Napriek tomu, že doteraz sme žili tak, že naša komunikácia prechádza z jedného miesta do druhého cez všetky servery zašifrovaná, teda nečitateľná, tak teraz bude na tej ceste existovať niekto, kto ju odšifruje, prečíta, opäť zašifruje a pošle ďalej. Otázkou ostáva, kto bude mať právo rozšifrovať našu komunikáciu a prečítať ju,“ povedal Macko.
Ak sa nainštaluje takýto „ventil“, bude podľa neho treba preverovať, kto sa k nemu dostane a kto tie zadné vrátka bude môcť otvoriť. Musíme podľa neho veriť tomu, že ten, kto má od nich kľúče, je zodpovednou osobou.
Upozornili aj na to, že ľudia si môžu cez sociálne siete či online komunikácie zdieľať citlivé informácie ako osobné údaje, finančné transakcie či zdravotné záznamy. Ich dešifrovanie a preskúmanie treťou stranou by mohlo predstavovať ohrozenie súkromia občanov.
Odborníci sa navyše obávajú, či je vôbec možné spoľahlivo prehľadávať obrovské množstvo komunikácie s prijateľnou presnosťou. AI sa môže mýliť, hrozí obrovské množstvo falošných poplachov. Nevinné fotky či správy môže vyhodnotiť ako problém a človek zrazu rieši nepríjemné preverovanie.
„Bolo povedané, že tieto komunikácie budú vyhodnocovať pomocou AI. Nedostali sme sa však k tomu, čo sa následne stane a kto to bude preverovať. Je veľmi dôležité, kto to bude kontrolovať, čo sa stane s informáciami a ako budú vyberané varovné slová. Tie technické detaily neboli dotiahnuté do konca,“ dodal Macko.
„Treba si uvedomiť technologické limitácie schopností AI. Aj najšikovnejšie modely majú chybovosť. Každá fotka malého dieťaťa šantiaceho pri mori môže dať falošne pozitívny výsledok. Aj keď za tým nastúpi ešte kontrola nejakým štátnym zamestnancom, riziko je stále veľmi vysoké. Reputácia poškodená škandálom so zneužívaním detí je neopraviteľná,“ doplnil Kovár.
Ďalej experti spochybňujú, či bude takáto cesta pri ochrane detí efektívna.
Organizácie na pomoc obetiam a dokonca aj OSN upozornili, že hromadné kontroly odčerpajú zdroje od osvedčených foriem prevencie a podpory obetí. Páchateľov môže vyhnať na iné, ešte menej prístupné platformy, kde ich polícia nezaznamená ani na základe súdneho príkazu.
„Tie komunikačné platformy, ktoré nepatria spoločnostiam v EÚ či v USA, teda napríklad Telegram, budú mimo tejto kontroly. Je možné, že sa v budúcnosti zmení legislatívna forma a ak budú tieto platformy chcieť fungovať v EÚ, budú musieť nasledovať nejaké pravidlá. Zatiaľ to tak však nie je,“ vysvetlil Macko.
V neposlednom rade podľa kritikov takýto návrh predstavuje nebezpečný precedens do budúcna.
Povolenie vládam nahliadať do súkromnej komunikácie vyvoláva obavy aj z hľadiska ľudských práv a demokracie. Ak by EÚ takýto systém zaviedla, mohol by sa stať vzorom aj pre autoritárske režimy – tie by mohli s odvolaním na „európske štandardy“ zaviesť ešte tvrdšie sledovanie pod zámienkou boja proti zločinu.
Takýto systém sa dá neskôr preprogramovať na hľadanie čohokoľvek iného. V otvorenom liste stovky vedcov z celého sveta varujú, že „Chat Control“ môže otvoriť dvere širokému sledovaniu a cenzúre. Takéto sledovanie vedci prirovnali k praktikám totalitných režimov.
Niektorí komentátori tiež upozorňujú, že európski politici si pre seba vymohli výnimku, a teda ich správy by neboli podrobené skenovaniu.
„Očividne ani sami navrhovatelia nedôverujú vlastnému systému,“ kriticky poznamenal portál Nextcloud, keď upozornil na tieto snahy o výnimku.
„My nie sme nadľudia. Prečo by mali byť politici vyňatí a občania takémuto riziku vystavení? Ani komunisti si nečítali listy predstaviteľov systému. Nie je to akceptovateľný kompromis,“ vyjadril sa pre TVNOVINY.sk podpredseda Európskeho parlamentu Marek Hojsík (PS/Renew Europe).
„Mne to príde, že ide iba o snahu kúpenia politikov a ich podpory. Nie som za to, aby bola imunita pre politikov,“ uviedol pre TVNOVINY.sk Milan Uhrík (Republika/ESNG).
Dánsky text obsahuje výnimky pre neverejné komunikačné služby (napr. štátne systémy pre národnú bezpečnosť, udržiavanie verejného poriadku, armádu) a hovorí aj, že detekcia sa nevzťahuje na štátne účty pre uvedené účely.
Európsky výbor pre ochranu údajov a Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov varujú pred všeobecným a neprimeraným skenovaním komunikácie, zásahom do súkromia a údajovej ochrany, otázkami proporcionality, rizikami pre šifrovanie a možnou vysokou chybovosťou nástrojov.
Európsky parlament (EP) v roku 2023 požadoval, aby sa návrh prepracoval a zameral sa na efektívne opatrenia, nie masový dohľad. Nesúhlasí s tým, aby sa zasahovalo do end-to-end šifrovania.
Viacero krajín k návrhu legislatívy a najmä časti o „Chat Control“ zverejnilo v roku 2025 svoj názor a postoj. Zatiaľ ide o neoficiálne dáta, hlasovanie Rady EÚ má byť 14. októbra 2025.
Podľa webov EDRi a Fight Chat Control zatiaľ kontroverzný návrh podporuje 14 krajín, a to Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Cyprus, Malta, Litva, Lotyšsko, Bulharsko, Chorvátsko, Maďarsko, Švédsko, Dánsko a Írsko.
Proti sú Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Fínsko, Holandsko, Česko, Belgicko, Luxembursko a Slovensko.
Štyri krajiny sa zatiaľ vraj nerozhodli – Estónsko, Slovinsko, Grécko a Rumunsko.
Slovensko má v aktuálnom volebnom období 15 poslancov v EP. Nie všetci sa k téme „Chat Control“ verejne vyjadrili, no u viacerých už poznáme ich názor. Vo všeobecnosti možno povedať, že väčšina slovenských europoslancov je voči plošnému sledovaniu správ kritická.
Napríklad Ľubica Karvašová (PS/Renew Europe) v debate na TN live priznala, že skupina Renew má problém s plošným sledovaním šifrovanej komunikácie, pretože to narúša súkromie občanov.
Michal Wiezik (PS/Renew Europe), ktorý bol europoslancom aj v minulom období, vysvetlil, že EP už vyjadril svoj názor a upravil návrh EK. „Jasne sme povedali, že celoplošné skenovanie neakceptujeme. Nechceme ani zákaz end-to-end šifrovania,“ uviedol Wiezik v diskusii.
PS ako politická strana otvorene kritizovala „Chat Control“. Už pred eurovoľbami 2024 deklarovala, že nedovolí orwellovské praktiky a bude presadzovať riešenia, ktoré nepoškodia šifrovanie.
„Niektorí chcú celú legislatívu odmietnuť, niektorí ju chcú len obmeniť. Pozícia EP je, že chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním v online priestore je dôležité, no nesmie viesť k likvidácii súkromia,“ povedal Hojsík.
Prízvukoval, že momentálne o téme rozhoduje Rada EÚ a nie EP. „EP sa do toho opäť zapojí až vtedy, ak sa členské štáty na Rade EÚ dohodnú. Následne sa rozbehnú trialógy medzi členskými štátmi, EP a EK,“ dodal.
Hojsík v aktuálnom návrhu vníma riziká v oblasti slobody a demokracie aj vo využívaní AI.
„Detskú pornografiu treba riešiť, zneužívanie detí je katastrofa. Neviem vám presne povedať, ako inak to riešiť. Čo by sa podľa mňa malo diať, je vymáhanie toho, čo tu už je v rámci online platforiem, aby si lepšie robili svoju prácu a pozerať sa na konkrétne problémy a riešenia ochrany detí v online aj offline priestore,“ doplnil Hojsík.
Za Progresívne Slovensko sa téme návrhu legislatívy venuje v prvom rade europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Renew Europe).
„Stotožňujem sa s pozíciou, ktorú EP odhlasoval už v roku 2023, ktorá explicitne hovorí, že koncové šifrovanie má ostať zachované. Musíme dbať o bezpečnosť a chrániť naše deti na internete a zároveň zachovať právo občanov a občianok na súkromie,“ uviedla pre TVNOVINY.sk.
Dodala, že veľmi citlivo vníma obavy odbornej aj širokej verejnosti, napríklad pred nesprávnym vyhodnotením neškodnej konverzácie, zneužitím zo strany štátov voči novinárom a novinárkam či politickým oponentom.
„Určite tu nejde o to, že Európska únia chce niekoho sledovať,“ zdôraznila.
Ochrana detí pred sexuálnym zneužívaním je podľa nej téma, na ktorej by sa mali všetci zhodnúť bez ohľadu na politické rozdiely. Podľa nej však treba hľadať riešenia, ktoré zachovajú ochranu súkromia obyvateľov.
„Môžeme uvažovať o cielenom skenovaní či povinných opatreniach pre platformy. Dôležité sú preto opatrenia, ktoré donútia technologické firmy konať,“ poznamenala.
Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) sa v septembri 2025 jednoznačne vyjadrila, že návrh „Chat Control“ nepodporí.
Ľuboš Blaha (Smer-SD) na sociálnych sieťach šíri názor, že Brusel chce zaviesť cenzúru a sledovanie ľudí pod zámienkou ochrany detí.
Judita Laššáková (Smer-SD) uverejnila video, v ktorom sa priamo vyjadrovala k „Chat Control“.
„,Chat Control‘ je ustanovenie, ktoré je šikovne zašité tými, ktorí chcú každého v EÚ sledovať, do ustanovenia, ktoré má honosný názov ,Boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí‘. Do tohto nariadenia to dali z toho dôvodu, pretože akonáhle by ste hlasovali proti, tak sa na vás spustí mediálny masaker, že vy ste vlastne za sexuálne zneužívanie detí a podporujete pedofíliu,“ povedala vo videu.
Zdôraznila, že demokratická a slobodná spoločnosť sa na občana nemá pozerať ako na zlého, ale má sa naňho dívať ako na dobrého človeka.
V neposlednom rade hovorila o možnom konflikte s Chartou EÚ.
„Na to, aby o návrhu mohol rozhodovať Súdny dvor EÚ, ho môžete podať ešte predtým, ako sa prijme, alebo po prijatí, aby sa prešetrilo, či je v rozpore s Chartou základných práv EÚ,“ vysvetlila.
„Som veľmi zvedavá, či chceme riskovať, že sa ,Chat Control‘ príjme a až potom sa pôjde na súd,“ dodala.
Branislav Ondruš (Hlas-SD) vysvetlil, že svoj postoj koordinuje s ministerstvom vnútra. Šéf rezortu Matúš Šutaj Eštok uviedol, že je zásadne proti „Chat Control“.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) je členkou najsilnejšej frakcie, ktorá oficiálne podporila kompromisnú líniu EP – čiže odmietnuť plošné skenovanie, no nájsť iné spôsoby boja proti zneužívaniu.
Milan Uhrík a Milan Mazurek (obaja Republika) patria k najhlasnejším odporcom „Chat Control“ zo Slovenska, hoci ich motivácia sa líši od liberálnej kritiky. Uhrík s Mazurekom vnímajú návrh ako dôkaz zasahovania Bruselu do slobôd občanov.
„Čo sa týka legislatívy ,Chat Control‘, zásadne ju odmietame. V žiadnom prípade to neznamená, že sme proti boju proti pedofílii alebo zneužívaní detí v online priestore. Legislatíva je kontroverzná a veľmi ľahko zneužiteľná aj na monitorovanie bežných ľudí. Máme problém s tým, že táto sledovacia aktivita má byť celoplošná,“ povedal Uhrík.
Súkromné správy by podľa neho mohli zneužiť policajti alebo európski úradníci, ktorí by si ich prečítali. Okrem toho vidí riziko, že tento systém sa dá veľmi ľahko rozšíriť a zneužiť aj na monitorovanie iného obsahu – napríklad extrémistických prejavov.
„Boj proti sexuálnemu zneužívaniu by sa mal viac zameriavať na prevenciu, vzdelávanie, edukáciu detí o nebezpečenstvách internetu a na prísnejšie postihovanie pedofilov. Ja osobne by som bol za stredoveké tresty pre pedofilov,“ dodal Uhrík.
Chcel by, aby sa celý návrh novej legislatívy zmietol zo stola. Je podľa neho príliš prepletený kontroverznými časťami o „Chat Control“ a iba veľmi ťažko sa z neho budú vyberať veci tak, aby ostal zmysluplný.
V septembri 2025 Uhrík a Mazurek zverejnili video na sociálnych sieťach, kde varujú, že „progresívni fanatici z Bruselu chcú zaviesť povinný špionážny softvér do mobilu každého človeka“.
Europoslanci Uhrík a Mazurek spustili aj petíciu a výzvu. Spolu s asi 50 ďalšími poslancami EP vyzývajú vlády členských štátov, aby systém v hlasovaní Rady EÚ odmietli.
Slovenskí poslanci naprieč stranami údajne adresovali spoločný odkaz vláde SR, aby na Rade EÚ návrh nepodporila. Naznačil to europoslanec Ondruš, keď povedal, že všetci slovenskí zástupcovia sú proti špehovaniu ľudí – v súkromí vraj prebehla takáto zhoda.
Rada EÚ bude o návrhu legislatívy rozhodovať 14. októbra. Zatiaľ sa z verejných vyhlásení javí, že Slovensko ho nepodporí. Nevieme však, či bude chcieť prerobenie návrhu, alebo jeho absolútne odmietnutie.
„Podľa verejných vyhlásení niektorých ministrov Slovensko zmenilo pozíciu (v minulosti návrh podporilo, pozn. red.), no ešte som to nevidel v oficiálnom dokumente. Vieme však, že vláda robí rôzne vyhlásenia, no potom sa v Bruseli správa inak,“ poznamenal Hojsík.
Túto tému má na starosti ministerstvo vnútra.
„Slovensko vníma ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním ako mimoriadne dôležitú tému. K súčasnému návrhu však máme výhrady, ktoré sa týkajú najmä rizika narušenia súkromia používateľov. V tejto súvislosti preto považujeme za zásadnú otázku vyváženosti medzi navrhovanými opatreniami a jasnými zárukami pri ochrane súkromia a integrity,“ napísalo nám ministerstvo v stanovisku.
Na presné stanovisko Slovenska k návrhu legislatívy a kontroverzným častiam súvisiacim s „Chat Control“ si však pravdepodobne budeme musieť počkať do októbra.
O „Chat Control“ sme sa v štúdiu TN live rozprávali s dátovým novinárom Českého rozhlasu Janom Cibulkom. Pozrite si záznam rozhovoru:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
