Nová česká vláda možno podľa politológa nevznikne ani do Vianoc. Jednak preto, že Poslanecká snemovňa môže byť po voľbách roztrieštená, a jednak je nejasné, ako rýchlo predseda ANO Andrej Babiš v prípade volebného víťazstva vyrieši svoj konflikt záujmov medzi politikou a podnikaním.
Výhodou volebného systému v Česku, v ktorom je každý kraj volebným obvodom, je podľa sociológa a geografa Tomáša Kosteleckého, ktorý pôsobí v Sociologickom ústave Akadémie vied (AV) ČR, posilnenie regionálneho zastúpenia politických strán. Za nevýhodu, naopak, považuje „obchody“ medzi krajskými organizáciami a snahu niektorých kandidátov v krajoch poštvať mimopražských voličov proti Prahe.
Šanca, že by koalícia SPOLU predstihla vo voľbách do Poslaneckej snemovne hnutie ANO, podľa neho síce teoreticky existuje, tomuto scenáru však nenahráva viacero skutočností. Povedal to v rozhovore so spravodajkyňou TASR.
Sociológ napríklad očakáva, že tentokrát vo voľbách prepadne výrazne menej hlasov než v roku 2021, čo skomplikuje situáciu stranám súčasnej vládnej koalície. Tá naposledy uspela aj vďaka takmer miliónu prepadnutých hlasov, ktoré voliči dali súčasným mimoparlamentným stranám.
Kostelecký pripomenul, že to bolo takmer 20 percent hlasov. „Päťkoalícii, ktorá vznikla po voľbách, to veľmi pomohlo. Mali v podstate šťastie, že to takto skončilo, vôbec to tak nemuselo byť. Stačilo len niekoľko percent, jedno či pol percenta navyše u jednej alebo dvoch strán a nemuseli mať vôbec väčšinu v parlamente,“ podotkol.
Dodal, že mimoparlamentné strany sa z toho poučili, vytvorili spojenectvá so silnejšími stranami a je tak pravdepodobné, že sa aspoň niektoré z nich do snemovne teraz dostanú. „Myslím si, že tých prepadnutých hlasov bude oveľa menej a to hrá, samozrejme, proti tým stranám, ktoré teraz vládnu,“ zdôraznil.
V Česku sa pri voľbách do Poslaneckej snemovne volí v 14 rôznych volebných obvodoch zhodných s územiami krajov. V každom kraji strana zostavuje kandidátku pre daný volebný obvod. Takýto systém podľa Kosteleckého posilňuje regionálne reprezentácie politických strán a hnutí a celoštátna politika tak nemôže byť úplne „pragocentrická“.
„To, že sa volí v každom kraji zvlášť, posilňuje krajské organizácie strán, ony sú potom silnejšie. To je výhoda aj nevýhoda zároveň. Výhoda je to v tom, že každý kraj má zaistenú nejakú reprezentáciu. Máme štyri veľké kraje, ktoré majú nad milión obyvateľov – Prahu, Stredočeský, Juhomoravský a Moravskosliezsky kraj. V nich sa rozdeľuje dokopy asi 90 z 200 mandátov. A stále majú aj menšie kraje isté, že budú mať svoje zastúpenie,“ vysvetlil.
Za nevýhodu považuje to, že niekedy podľa neho dochádza k „čudným obchodom“ medzi krajskými organizáciami. „Myslím si, že sa s tým trochu aj počíta, že niektoré strany úmyselne v mimopražských regiónoch pracujú s tým, že sa snažia poštvať miestnych voličov proti Prahe,“ priblížil sociológ a dodal, že s tým začal exprezident Miloš Zeman. Ďalším špecifikom podľa Kosteleckého je, že strany môžu kampaň prispôsobiť danému regiónu a v každom kraji hovoriť trochu niečo iné. Rolu to hrá aj pri zostavovaní kandidátok. V prípade Prahy, kde je najviac ľudí s vysokoškolským vzdelaním v ČR, je napríklad pre voličov - ak príde na hnutie ANO - oveľa prijateľnejší docent Karel Havlíček než Andrej Babiš, podotkol.
„Tie strany sa to postupne učia a posielajú svojich najznámejších a silných ľudí do krajov, ktoré sú veľké a kde je zároveň nejaká šanca, že ten človek môže uspieť. Andrej Babiš nemá nič spoločné so severnou Moravou, ale má tam určite väčšiu podporu než v stredných Čechách (kde žije - pozn. TASR), tak ide tam, lebo tam určite získa viac,“ myslí si sociológ. Dodal však, že tento systém nemá zas až tak výrazný vplyv na výsledky a ak by sa v ČR volilo ako napríklad na Slovensku, kde je jeden volebný obvod, skončilo by to dosť podobne.
V sociologickom ústave AV ČR pravidelne okrem iného skúmajú geografické vzorce správania voličov. Podľa Kosteleckého ide o jednu z mála vecí, ktorá je v českej politike stabilná. Ľavicové strany vo všeobecnosti viac bodujú v Moravskosliezskom, Úsťanskom a Karlovarskom kraji. „Sú to v podstate kraje, ktoré sú v priemere o niečo chudobnejšie, je tam vyššia nezamestnanosť, ekonomické problémy, menej ľudí s vysokým vzdelaním, viac ľudí s nízkym vzdelaním, viac ľudí v exekúciách a podobne,“ spresnil.
Naopak, v Prahe, časti Stredočeského kraja, ktorý ju obklopuje, a v Brne majú najväčší úspech pravicové a liberálne strany. Konzervatívnejšími regiónmi sú podľa jeho slov južná Morava, Zlínsky kraj a do určitej miery aj východné a južné Čechy.
„Neočakávam, že by sa stalo niečo zvláštne. Je to až trošku nuda. My po každých voľbách urobíme volebné mapy a porovnáme ich s tými predchádzajúcimi a ony sú vlastne stále rovnaké alebo veľmi podobné,“ podotkol. Je možné, že niektorá strana niekde získa o niečo viac hlasov, iná o niečo menej, ale to, že napríklad ľudovci (KDU-ČSL) mávajú na Morave dvakrát viac hlasov než v stredných Čechách, je podľa neho stále rovnaké.
Nová česká vláda, ktorá by získala dôveru poslancov, možno podľa českého politológa Miloša Brunclíka nevznikne ani do Vianoc.
Očakáva, že proces bude trvať aj niekoľko mesiacov jednak preto, že Poslanecká snemovňa môže byť po voľbách roztrieštená, a jednak je nejasné, ako rýchlo predseda ANO Andrej Babiš v prípade volebného víťazstva vyrieši svoj konflikt záujmov medzi politikou a podnikaním.
Politológ, ktorý pôsobí na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej a tiež na CEVRO Univerzite v Prahe poukázal v rozhovore so spravodajkyňou TASR na to, že v prípade zlého volebného výsledku je pravdepodobné, že niektorí predsedovia strán ponúknu svoje funkcie. Najviac sa podľa neho v tejto súvislosti kreslo hýbe pod lídrom koalície SPOLU a predsedom ODS Petrom Fialom.
Do začiatku volieb zostávajú dva dni. Niektoré prieskumy volebných preferencií z posledného týždňa ukázali na mierny pokles u hnutia ANO a nárast u koalície SPOLU. Brunclík si však nemyslí, že je reálne, aby SPOLU napokon babišovcov predbehlo. Rovnako nepravdepodobné je však podľa neho aj to, že by Babiš mohol vytvoriť jednofarebnú väčšinovú vládu, čo český expremiér po pondelkovom stretnutí s prezidentom Petrom Pavlom označil za svoj cieľ a ideálny výsledok.
„Takáto úvaha je skutočne z ríše snov... Oveľa reálnejšie je, že Andrej Babiš, prípadne (prvý podpredseda ANO) Karel Havlíček, zostaví jednofarebnú menšinovú vládu. Bude to pre nich asi komfortnejšie, než si do vlády vziať ďalšie strany – a zrejme by jedna nestačila,“ načrtol možný vývoj po voľbách politológ.
Pavel sa s Babišom stretol, aby mu šéf ANO vyjasnil, čo by urobil so svojím konfliktom záujmov týkajúcim sa holdingu Agrofert, ak by bol poverený zostavením vlády, a tiež, ako sa stavia k možnému vydaniu na trestné stíhanie poslancami v súvislosti s kauzou Čapí hnízdo.
Ak by aj prezident Babiša po voľbách zostavením vlády poveril, nemusí ho ešte vymenovať za premiéra. Podľa Brunclíka je však nepredstaviteľné, že by ho za predsedu vlády nevymenoval, ak Babiš svoj stret záujmov vyrieši. „Ja si myslím, že ho skutočne najskôr poverí a súčasne mu dá podmienku: ‚Musíte vyriešiť stret záujmov, inak vás nemôžem vymenovať, lebo by to bolo protizákonné',“ myslí si politológ.
Babiš však podľa neho bude problém týkajúci sa stretu záujmov riešiť až v okamihu, keď si bude istý, že zostaví stabilnú vládu. „Takže to možno bude chvíľu trvať. Nemyslím si, že by sme tu mali premiéra veľmi skoro – možno to bude na Vianoce alebo dokonca až po Vianociach. Ak tá povolebná situácia bude komplikovaná, bude to trvať dlhšie. Môže nastať aj nejaký volebný pat,“ upozornil Brunclík a podotkol, že budúca Poslanecká snemovňa môže byť roztrieštená a polarizovaná.
„Nevieme, čo sa stane s tými koalíciami, či sa nezačnú po voľbách rozpadať. Dnes pôsobia jednotne, samozrejme, veď inak to nejde. Ale po voľbách sa môžu začať dohadovať,“ zdôraznil.
Na priebeh zostavovania vlády môže mať podľa neho vplyv aj to, ak niektorí lídri ponúknu po zlom volebnom výsledku svoje funkcie. „Je málo pravdepodobné, že si všetky strany udržia svojich šéfov... Ten, kto prehrá, zrejme ponúkne svoju rezignáciu, nastúpi tam niekto iný a ten môže mať napríklad trochu iný pohľad na to, ako sa budú alebo nebudú zostavovať koalície. Tých lídrov, ktorých teraz vidíme v televízii, potom nemusíme vidieť pri vyjednávaní o novej vláde,“ upozornil Brunclík.
Kreslo predsedu strany sa podľa neho najviac kýva pod lídrom koalície SPOLU a šéfom ODS Petrom Fialom. Ak by SPOLU vo voľbách získalo pod 20 percent hlasov, očakáva tlak na Fialu, aby vyvodil zodpovednosť. V takom prípade je tiež podľa českého politológa otázkou, či by koalícia SPOLU vydržala.
Ako môže vyzerať povolebné Česko? Pozreli sme sa na posledné prieskumy preferencií strán. Pozrite si priložené video.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
