Stretnutie Putina a Trumpa v Maďarsku môže zopakovať chybu z roku 1994. Ukrajina sa obáva zrady. Európska únia sa vyjadruje pragmaticky, no v skutočnosti to poškodzuje aj jej povesť.
Ďalšie stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina by sa malo v nasledujúcich týždňoch uskutočniť v maďarskej metropole – Budapešti. Šéf Bieleho domu v piatok (17. 10.) na tlačovej konferencii uviedol, že Maďarsko je voľbou preto, lebo aj Putin, aj on majú radi Viktora Orbána.
Tradične rola hostiteľa pripadala na neutrálne krajiny, ako sú arabské štáty alebo Turecko, ktoré je síce členom NATO, ale nepripojilo sa k západným sankciám. Európski aj ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že práve v Budapešti sa môže odohrať temný scenár, ktorý by zopakoval históriu Ukrajiny.
Práve v Maďarsku bolo v roku 1994 podpísané Budapeštianske memorandum. Ukrajina sa vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné garancie Spojených štátov a Ruska a prísľub, že Kremeľ bude rešpektovať jej územnú celistvosť.
Putin tento sľub porušil prvýkrát v roku 2014, keď napadol Ukrajinu a nelegálne anektoval Krym, a druhýkrát v roku 2022, keď spustil inváziu s cieľom obsadiť Kyjev.
Brusel aj Kyjev sa teraz obávajú, že Ukrajina sa stane predmetom rovnakej zrady – bude nútená vzdať sa svojho územia bez možnosti prehovoriť do dohody. Výmenou môžu byť nešpecifikované bezpečnostné záruky.
Obavy sa prehĺbili po tom, čo na povrch vyplávali informácie z minulotýždňového stretnutia Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. To malo prerásť do hádky, počas ktorej mal Trump nadávať a tlačiť na ukrajinského lídra, aby prijal ruské podmienky na ukončenie vojny. Dokonca mal opakovať ruské naratívy.
Európa aj Ukrajina si tak nie sú isté, na koho strane vlastne Trump stojí.
Profesor z Harvardu Alberto Alemanno uviedol, že Putin si toto miesto nevybral náhodne. Budapešť je známa tým, že sa názormi na Kremeľ líši od zvyšku Európy a dokonca s ním aj teraz udržiava vrelejšie vzťahy. Putin to môže využiť na rozbíjanie jednoty Európskej únie.
„Stretnutie Putina a Trumpa v Budapešti predstavuje strategické využitie Maďarska ako najslabšieho článku EÚ ako geopolitického aktéra,“ povedal Alemanno pre El País.
Profesor, ktorý sa vo svojom výskume zaoberá demokraciou, tvrdí, že Orbánovi to môže pomôcť pred domácim publikom – bude vyzerať, že zastupuje Európsku úniu, aj keď je názorovo v rozpore s ňou.
„Ukazuje to tiež servilného Orbána, ktorý dlhuje viac Rusku a USA ako EÚ, pričom mu to dáva dar v čase, keď prehlbuje svoju kritiku Únie, aby zachránil svoju politickú budúcnosť,“ dodal.
Rovnaký názor zastáva aj bývalý šéf slovenskej diplomacie Pavol Demeš.
„Viktorovi Orbánovi to veľmi vyhovuje, pretože na jar sú v Maďarsku voľby. Bude sa hrať na mierotvorcu, čiže urobí maximum pre to, aby vytvoril podmienky pre stretnutie týchto dvoch lídrov,“ uviedol Demeš vo vysielaní TN Live.
Dodal, že ak by sa na samite naozaj podarilo dosiahnuť niečo významné, na rozpory Bruselu a Budapešti ohľadom vstupu Putina by sa rýchlo zabudlo.
Nemenovaný európsky predstaviteľ vyjadril obavy, že ide o kalkul Kremľa, ako rozhádať Úniu. Navyše Ukrajinci nesú ťažko toto miesto aj pre fakt, že Orbán Kyjev nepodporuje.
„Miesto bolo starostlivo vybrané – mohlo by to byť prospešné pre Rusko, pretože prehlbuje rozpory v EÚ ohľadom Kremľa. A mohlo by to tiež urobiť obrovskú láskavosť Orbánovi, pred voľbami,“ uviedol európsky diplomat.
Pre Európsku úniu je to navyše veľká potupa, pretože takéto rokovanie sa koná na jej území, no nebola prizvaná k rokovaciemu stolu.
EÚ sa navonok správa pragmaticky, aby nevyvolala hnev Trumpa, a jeho snahy chváli, no začínajú sa objavovať aj prvé slová kritiky.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová pripomenula, že na Putina je vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC).
„Pokiaľ ide o Budapešť – nie, nie je to príjemné vidieť, že osoba, na ktorú ICC vydal zatykač, prichádza do európskej krajiny,“ uviedla Kallasová a dodala, že „otázkou je, či z toho niečo vyplynie.“
Ešte ďalej zašiel jej predchodca Josep Borrell, ktorý prišiel s teóriou, že Trump s Putinom už dávno uzavreli dohodu.
„Podľa môjho názoru majú Trump a Vladimir Putin dohodu od svojho stretnutia na Aljaške a Trump je zodpovedný za to, že ju donúti Zelenského prijať,“ uviedol Borrell.
Litovský šéf diplomacie Kęstutis Budrys pred novinármi v Luxemburgu zdôraznil, že pre Putina nie je miesto v žiadnej európskej metropole.
„Jediné miesto pre Putina v Európe je v Haagu, pred tribunálom – nie v našich hlavných mestách,“ povedal pred stretnutím ministrov.
Čo sa týka samotného Budapeštianskeho memoranda, to bolo podľa vtedajšieho prezidenta Billa Clintona chybou. Bývalý šéf Bieleho domu sa preto cíti spoluzodpovedný za vojnu na Ukrajine.
„Cítim osobnú zodpovednosť, pretože som ich (Ukrajincov) presvedčil, aby sa vzdali svojich jadrových zbraní. A nikto z nich neverí, že by Rusko podniklo tento krok, keby Ukrajina ešte mala svoje zbrane,“ povedal pre írske rádio RTÉ.
Trump chce deliť Donbas, viac sa dočítate v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
