Letná ofenzíva Ruska priniesla len minimálne zisky a obrovské straty. Ak Rusi budú pokračovať rovnakým tempom Putin nedokáže Ukrajinu dobyť.
Rusko v máji spustilo svoju tretiu, zatiaľ najväčšiu letnú ofenzívu na Ukrajine. Ich útoky však priniesli len minimálne výsledky a obrovské straty. Ak by Kremeľ pokračoval v rovnakom tempe ako teraz, trvalo by mu dobyť Ukrajinu celé desiatky rokov, píše sa v analýze časopisu The Economist.
Časopis pripomína, že už len tento fakt je pre Putina problém – 73‑ročný prezident by sa dobytia Ukrajiny nikdy nedožil. Možno preto sa rozhodol vyhnúť ďalším komplikáciám v podobe rakiet Tomahawk a súhlasil s ďalším stretnutím s Trumpom v Budapešti.
Podľa výpočtov novinárov sa Rusom podarilo počas letnej ofenzívy dobyť približne 0,4 % územia Ukrajiny. Ak sa na fronte nič dramaticky nezmení, Putin nedokáže vyhrať túto vojnu.
Táto ofenzíva sa radí k najkrvavejším obdobiam pre Rusko. Podľa odhadov, od začiatku invázie do januára tohto roku, ruské straty pohybovali od 640 000 do 877 000 zranených a zabitých, pričom bolo zabitých 137 000 až 228 000. Do 13. októbra sa tieto čísla zvýšili takmer o 60 percent – na 984 000 až 1 438 000 obetí, pričom zabitých vzrástlo na 190 000 až 480 000.
Rusom sa nepodaril žiadny významný prielom v ukrajinskej obrane a nezmocnili sa ani žiadneho významného mesta. Napríklad ťažko skúšaný Pokrovsk, na ktorý ruské jednotky útočia už vyše roka, stále stojí.
Pri tempe posledných 30 dní by Rusku trvalo ďalších 5 rokov (do júna 2030) dobyť zvyšné časti nelegálne anektovaných oblastí – Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Aj tento predpoklad je len štatistický a neberie do úvahy fakt, že dobytie veľkých miest ako Cherson či Záporožie môže trvať oveľa dlhšie než dobytie malých či stredných miest. V prípade metropol môže trvať aj celé roky.
Dobývanie celej Ukrajiny by pri rovnakom tempe trvalo až 103 rokov. Ruský prezident by tak už dávno nebol na tomto svete.
The Economist pripomína, že prelomenie ukrajinských obranných línií je nepravdepodobné vďaka spôsobu, akým obe armády bojujú. Vďaka rozšíreným prieskumným dronom je blízky boj a pokusy o prelomenie frontu hotovou samovraždou.
To je možno dôvod, prečo novinári zaznamenali oveľa menej strát na strane Ukrajiny. Je už zlatým pravidlom, že útočník stratí viac než obrana, zvyčajne 1:3, no dáta ukazujú ešte väčší nepomer – 1:5. A to dokonca v prípade, že je počet ukrajinských vojakov len raz taký, ako ukazujú známe záznamy.
Stránka UALosses zaznamenala doteraz vyše 77 000 úmrtí ukrajinských vojakov, pričom ďalších takmer 78 000 je nezvestných. Od začiatku roka pribudlo 8 668 úmrtí. The Economist predpokladá, že úmrtí môže byť aj raz toľko.
Časopis tvrdí, že zameriavanie sa len na postup Ruska a problémy Ukrajiny je nesprávny prístup – dôležité sú straty Ruska v pomere k postupu.
Rusko by v budúcnosti mohlo mať problém financovať štedré odmeny pre regrútov, čo by mohlo viesť k nepopulárnemu kroku – rozšíreniu brannej povinnosti.
Ďalším problémom môžu byť straty v oblasti techniky. The Economist hovorí, že Ukrajina je oveľa lepšie zásobená ako v minulosti a za podpory spojencov by straty na fronte mohli hovoriť v jej prospech. Ekonomika Kyjeva je síce menšia než ruská, no ekonomiky spojencov dohromady sú oveľa väčšie než tá ruská.
Kľúčové je, aby Ukrajinu aj naďalej podporovali spojenci.
Ruská ofenzíva sa skončila približne v polovici septembra, teraz už bojisko zahltilo typické jesenné blato.
Trump chce rozdeliť Donbas, viac sa dozviete vo videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
