Experti analyzovali, v čom by mala Európa najväčšie problémy vo vojne s Ruskom. Kľúčová je politická vôľa

NATO
vojaci NATO na cvičení Resolute Warrior 24 Zdroj: NATO

Hoci Európa má podľa štúdie oproti Rusku kvalitnejšie letectvo aj námorníctvo, jej pozemné sily trpia kritickými nedostatkami.

Európa by v prípade priamej konfrontácie s Ruskom mohla mať problémy zmobilizovať dostatočný počet vojakov alebo pre nich rýchlo vyrobiť dostatok zbraní. Vyplýva to zo štúdie Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI) zverejnenej v utorok, píše agentúra AFP.

IFRI v dokumente zdôrazňuje slabiny Európy v prípade vypuknutia konfliktu s Ruskom, ktoré autori označujú za „dlhodobú hrozbu“. Kontinentu podľa nich chýba politická vôľa a „koherentná stratégia obrannej ekonomiky“.

Prečítajte si tiež:

„Potrebujeme identifikovať naše silné a slabé stránky,“ uviedol riaditeľ IFRI Thomas Gomart a upozornil na „kritické vojenské medzery“ Európy. Agentúra AFP pripomína, že európske krajiny značne zvýšili svoje výdavky na obranu po začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

„Európske krajiny majú potrebný potenciál, teda ekonomické zdroje, vojenské kapacity a technologické know-how, aby sa do roku 2030 postavili Rusku, za predpokladu – a toto je samozrejme najdôležitejšie slovo – že preukážu politickú vôľu,“ pokračoval.

Prečítajte si tiež:

20 z 30 krajín NATO má pozemné sily s menej ako 15 000 vojakmi 

Hoci Európa má podľa štúdie oproti Rusku kvalitnejšie letectvo aj námorníctvo, jej pozemné sily trpia kritickými nedostatkami.

„Vzhľadom na politickú fragmentáciu a vážne problémy s pripravenosťou existujú dôvody na pochybnosti o politickej, strategickej a operačnej dostupnosti viacerých európskych vojsk v prípade konfrontácie,“ uvádza správa.

„V roku 2025 má 20 z 30 európskych členov NATO alebo EÚ profesionálne pozemné sily s menej ako 15 000 vojakmi. Okrem niekoľkých frontových štátov, ktoré by mohli zmobilizovať zálohy a národné gardy na svojom území, ostatné štáty by neboli schopné vytvoriť viac ako pár práporov, ktoré by mohli vyslať za svoje hranice,“ napísal IFRI.

Prevažná časť väčších formácií by podľa štúdie zostala na „možno šiestich krajinách“ vrátane Francúzska, Británie a Nemecka. IFRI tvrdí, že Európa nezvláda premeniť svoje navýšené obranné rozpočty na „hmatateľný priemyselný nárast“ napríklad v oblasti rakiet.

Orbán chce vybudovať protiukrajinskú koalíciu. Viac sa dozviete v reportáži: 

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Rusko

Dôležité udalosti