Žil vo Švédsku aj v Spojených štátoch, no najviac mu učarovalo Japonsko. Slovenský vedec Gábor Méhes doň cestoval najskôr iba na stáž. Napokon sa v krajine vychádzajúceho slnka aj oženil a založil si rodinu. Porozprával nám o tom, aké špecifiká život v Japonsku prináša.
Gábor Méhes je výskumníkom vo veľmi špecifickom odbore. Ide o bakteriálnu elektroniku, respektíve bioelektroniku zameranú na mikroorganizmy, teda odbor, ktorému sa venuje len veľmi malá komunita špičkových laboratórií v USA, Švédsku a aj v Japonsku.
V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Waseda University v meste Kitakjúšú, kde sa venuje výskumu bakteriálnej elektroniky.
Do Japonska ho však prvýkrát nepriviedla len profesia. „Venoval som sa bojovému umeniu aikido od 18 rokov a mal som rád aj staré klasické samurajské filmy, najmä od Akiru Kurosawu. Takže som určite mal záujem o japonskú kultúru,“ povedal Gábor.
Keď dostal počas štúdia na STU v Bratislave možnosť zúčastniť sa na pracovnej stáži v Japonsku, chytil sa príležitosti: „Dva mesiace som strávil v regióne Kansai a veľmi sa mi to zapáčilo.“
Jeho cesta k životu v Japonsku však trvala dlhšie. „Po prvých dvoch mesiacoch v Japonsku som sa vrátil na Slovensko, dokončil inžinierske štúdium a pracoval skoro dva roky v Nitre,“ hovorí s tým, že stále uvažoval o návrate do krajiny Ďalekého východu.
„Rozhodol som sa, že dva mesiace neboli dostatočné, a nakoniec som sa vrátil a spravil si doktorandúru v meste Fukuoka na Kjúšu,“ spomína Gábor.
Japonsko mu okrem vzdelania či práce a nového života dalo aj životnú lásku. Počas svojho druhého pobytu sa v krajine oženil.
Aj napriek mnohým pozitívam však stále nebol úplne rozhodnutý, či Japonsko je tá krajina, kde s manželkou ostanú žiť. Rozhodli sa na nejaký čas presťahovať sa na sever Európy.
„V roku 2015 sme sa so ženou presťahovali do Švédska, kde som sa venoval postdoktorandskému výskumu a kde sa nám narodili dve deti,“ uviedol s tým, že túlavé topánky si stále nevyzúvali a premýšľali, či je táto severská krajina pre nich to pravé.
Počas života v Škandinávii Gábor absolvoval aj dvojmesačný pobyt v americkej Kalifornii, pričom aj tu ho to veľmi zaujalo.
Napokon sa však predsa len rozhodli aj s rodinou vrátiť v roku 2020 do Japonska.
Na živote v krajine východu v porovnaní so Slovenskom vidí viaceré benefity: „Poväčšine lepšie pracovné možnosti pre výskumníkov, lepší pomer finančného príjmu k výdavkom (napríklad aj možnosť žiť z jednej výplaty aspoň počas rokov, keď sú deti malé), kultúra jedla je tu rozmanitá a zdravá, majú tiež dobre fungujúci zdravotný systém,“ vymenoval niekoľko výhod Japonska.
V neposlednom rade hrá pre neho dôležitú rolu aj fakt, že sa venuje bojovým umeniam, pričom Japonsko je ich kolískou, a tiež japonský pôvod jeho manželky.
„Zároveň je tu všeobecne vysoká kvalita života. A fungujú tu atribúty ako pracovitosť, disciplína, poriadok a rešpekt voči iným aj okoliu,“ dodal Gábor.
Keďže pracoval aj na Slovensku, pri porovnaní pracovných podmienok a disciplíny hovorí o niekoľkých rozdieloch, nielen medzi zamestnávateľmi, ale hlavne zamestnancami.
„Všeobecne sa dá povedať, že pracovná morálka a hrdosť na svoje povolanie v Japonsku sú vyššie. Práca je skôr vnímaná ako seriózna vec, ktorá je zodpovednosťou členov spoločnosti, nie nútenou aktivitou alebo nutným zlom pre finančný zisk,“ vysvetlil.
Všetko však má podľa neho svoje plusy aj mínusy: „Kvalita života a vykonanej práce je v priemere lepšia v Japonsku, no s tým prichádza aj serióznejšia mentalita voči práci a, samozrejme, viac stresu.“
Niet pochýb, že v Japonsku je celkovo cítiť aj isté kultúrne rozdiely. Podľa Gábora stále platia staré známe vlastnosti japonskej spoločnosti, medzi ktoré patria dodržiavanie istej väčšej vzdialenosti medzi sebou, zdvorilosť a všeobecný rešpekt jedného k druhému.
„Ľudia tu menej prichádzajú do priamych konfrontácií,“ spomenul s tým, že na druhej strane za tým stojí aj viac stereotypov.
O Japonsku je tiež známe, že v ich spoločnosti bola práca často kladená nad rodinu. Gábor hovorí, že tu už badať zmenu: „Rodina má čím ďalej, tým väčšiu dôležitosť, život už nie je len o práci, ako to bolo pred jednou generáciou, no, samozrejme, nie je to na slovenskej či európskej úrovni. Na Slovensku je podľa mňa lepšie, že ľudia si vytvárajú širšie priateľské siete a zachovávajú silnejšie príbuzenské vzťahy.“
Ako pre Slováka, ktorý sa ocitol v dosť odlišných pomeroch, však pre neho nebolo ťažké zvyknúť si na veľké kultúrne rozdiely. „Ja som práve hľadal takéto odlišnosti a chcel som ich zažiť. Veľa vecí rezonovalo s mojimi osobnými vlastnosťami, no sú aj veci, ktorým sa snažím skôr vyhýbať,“ dodal Gábor.
Dlho zvykať si nemusel hlavne na ich kuchyňu, ktorú si obľúbil nielen pre kombinácie chutí: „Japonské jedlo mám rád a oceňujem jeho pozitívny vplyv na zdravie. Nedávno som začal jesť aj natto (tradičné japonské jedlo z fermentovaných sójových bôbov, pozn. red.), typické jedlo, ktorému sa ľudia mimo Japonska vyhýbajú,“ uviedol k slizovitému, ale bielkovinami nabitému pokrmu.
Po niekoľkých rokoch života v Japonsku Gábor nemá problém ani s jazykom. Hovorí, že dohovoriť sa tam je možné aj po anglicky, no ak chcete urobiť dobrý dojem, je dobré si naštudovať na začiatok aspoň základy. Tak to urobil aj on: „Potom som nabral veľa počúvaním aj komunikáciou a aj samostatným štúdiom, čo stále robím.“
Aj keď sa s rodinou momentálne neplánujú sťahovať, priznáva, že Japonsko pre jeho rodinu nemusí byť finálna destinácia. „Najradšej by som žil naraz v niekoľkých krajinách, ale aspoň v Japonsku a na Slovensku... Dlhodobo návrat na Slovensko zatiaľ neplánujem, no chcem ostať otvorený všetkým možnostiam. Človek nikdy nevie, čo bude v budúcnosti,“ dodal Gábor.
V Japonsku vznikol trend malých záhrad a tamojší architekti sú v tom absolútni majstri:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
