Najmodernejšie inovácie a rýchly životný štýl sa tu spájajú so silou tradícií a dôrazom na úctu. Južná Kórea je krajina plná kontrastov. Keď sem Igor cestoval po prvý raz, netušil, že sa stane jeho domovom. Teraz v krajine žije už približne štyri roky. Pracuje tu ako model a tiež herec. Ako sám hovorí, do krajiny ho priviedla náhoda. A tá zariadila, aby tu aj zostal.
Južná Kórea je dvakrát väčšia ako Slovensko, no zároveň 10-krát ľudnatejšia. Hlavné mesto Soul patrí medzi tie najväčšie na svete s počtom obyvateľov až 25 miliónov.
Ako hovorí Igor Osúch z Nitry, táto krajina pre neho nikdy nebola akousi vysnenou destináciou. Paradoxne, ho tu priviedla pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace opatrenia.
„Niektoré krajiny mali po pandémii ešte zavreté hranice, ale dalo sa už niekde konečne cestovať. Jedného dňa som sedel v mojej práci a len tak som si pozeral letenky... Chcel som ísť do Číny alebo Japonska, ale vtedy sa to nedalo, no možnosťou bola Južná Kórea,“ opísal svoj výber Igor.
Dnes na toto rozhodnutie vybrať sa sám do ďalekého sveta spomína ako na celkom bláznivé, ale napriek tomu dobré. „Prvýkrát som bol tak spontánny a bolo to určite moje najlepšie rozhodnutie v živote,“ spomína na chvíle, keď by mu ešte ani vo sne nenapadlo, že sa v tejto krajine usadí.
Keď prvýkrát vystúpil z lietadla v obrovskej metropole, Soule, ocitol sa akoby v úplne inom svete. „Bol to neopísateľný pocit plný nervozity. Som jednoduchý chalan z Nitry, nikdy som necestoval mimo Európu a lietadlom som letel dovtedy len raz v živote,“ spomína na prvé chvíle v preplnenom meste na východe Ázie.
Mesto chcel od prvej chvíle spoznať naplno: „Pamätám si na svoj prvý deň, ako by to bolo včera. Navštívil som Bukcheon Hanok Village, čo je tradičná oblasť. Bolo veľmi teplo a jedol som studenú polievku zo sójového mlieka. Úprimne, vôbec mi to nechutilo, ale tá atmosféra bola úžasná. Mimo turistickej oblasti sa všetko pohybovalo veľmi rýchlo. Ľudia sa stále niekde náhlili a málokedy som videl rozhovory medzi nimi. Prišlo mi to veľmi živé. Ale zároveň aj akoby bez duše.“
Jeho život sa hneď po prvej návšteve Kórei zmenil. A spleť rôznych okolností viedla k tomu, že sa tam aj usadil.
Igor na Slovensku pracoval ako terapeutický masér a príležitostne ako model. Keďže sa mu táto občasná práca páčila a lákali ho krajiny ako Čína alebo Japonsko, rozhodol sa osloviť niekoľko tamojších agentúr, ktorým poslal portfólio svojich fotiek. A motyka vystrelila.
No hneď počas jeho prvej návštevy Južnej Kórei prišiel moment, ktorý rozhodol, že zakotví napokon tu. „Jedného dňa ma zastavila manažérka modelingovej agentúry na ulici, či tu nechcem pracovať ako model. A tak som naozaj ostal,“ dodal Igor.
Biznis v oblasti modelingu v Kórei a celkovo v Ázii podľa jeho slov pre Európanov nie je tak lukratívny ako v samotnej Európe, avšak je plný možností. A nielen z hľadiska ponúk v modelingu, ale aj herectva, do ktorého sa mu tiež podarilo preniknúť.
Igor musel naučiť žiť v kultúre, ktorá je na míle vzdialená od tej našej. Sám o sebe hovorí, že je veľmi prispôsobivý a nemal nikdy problém rešpektovať „pravidlá“ inej krajiny, na druhej strane však rozdiely cíti a niektoré sa mu prijímajú ťažšie dodnes.
„Jedna vec, na ktorú si neviem stále zvyknúť, je spánkový režim. Južná Kórea vedie v počte najmenej odspatých hodín. Často tu vidíte ešte o polnoci vonku hrať sa deti, prevádzky, ako kaderníctva, fungujú do neskorých hodín alebo o jednej ráno ste zvyknutí ísť do večierky kúpiť jedlo. Nikdy to tu nespí,“ opisuje mladý Slovák.
Zároveň hovorí, že Kórejci sú o dosť iní oproti ráznym a pomerne otvoreným Slovákom. „Kórejci sú veľmi neúprimní. Nikdy vám nepovedia, čo majú na srdci. Preto je ťažké si tu budovať vzťahy, či už pracovné alebo partnerské. V ich kultúre je nezdvorilé, ‘čo na srdci, to na jazyku‘... U nás slová znamenajú informácie, pre nich hádanky, ktoré cudzinci, ani po desaťročiach, nevedia rozlúštiť,“ vysvetlil Igor.
Napriek tomu výraz ich tváre ostáva pokojný a s úsmevom. „Ľudia sa pri komunikácii veľa usmievajú. Sú to tak naučení od narodenia. U nás, keď sa usmievaš bez dôvodu, môžeš vyzerať zvláštne... Vždy, keď prídem na Slovensko, tak ma prichytia, že sa usmievam viac ako je treba,“ dodáva so smiechom.
Čo sa týka Soulu, hovorí, že ide nielen o mesto, ktoré akoby nikdy nespí, ale zároveň o miesto, kde sa párty nikdy nekončí. „Precestoval som už veľa krajín v Ázii a aj v Európe – nič sa nevyrovná nočnému životu v Soule,“ zdôraznil Igor.
Nájdete tu špeciálne štvrte, kde sa nočný život sústreďuje. Divoký Hongdae, Itaewon, kde sa vyskytujú prevažne cudzinci či Gangnam s luxusnejšími klubmi.
A spája sa s tým aj nadmerné pitie alkoholu, ktoré sa v Kórei neviaže len na večerné párty. „Pitie sa tu vymyká spod kontroly. Veľa ľudí pije, lebo musí. Kórejci sú veľmi kolektívni ľudia, individualita je unikátna a nie dobre braná. Keď poviete v práci, že nepijete, hrozí vám vyhadzov, lebo nedokážete byť súčasť celku,“ opísal kórejskú zvláštnosť.
Aj napriek alkoholovému hýreniu sa človek v Soule cíti veľmi bezpečne. Fakt, že ide o jednu z najbezpečnejších metropol na svete, sa ukazuje aj priamo v nočných uliciach. „Často tu večer vidíte ľudí spať aj na zemi. Vedia, že si to môžu dovoliť, prepadnutie či krádež sú tu zriedkavé a trestané veľmi tvrdo,“ povedal Igor.
Naproti obľúbenosti alkoholu u Kórejcov tu drogy svoje miesto nenachádzajú, respektíve ani zďaleka nie do takej miery ako v Amerike či Európe: „Drogy sú tu veľmi zriedkavé. Ťažko sa s nimi človek stretne, či už v nočnom klube alebo na párty.“
V Kórei podľa Igora extrémne záleží na vzhľade človeka. „To, ako vyzeráte, v Južnej Kórei diktuje, aký budete mať život. Pokiaľ je váš vzhľad nadpriemer, ľudia sa k vám správajú omnoho lepšie. Dostanete aj lepšiu prácu... V Kórei je diskriminovanie pre vzhľad veľmi očividné,“ zdôraznil mladý model.
Byť krásny sa tak mimoriadne oplatí. A aj preto je Soul považovaný za hlavné mesto plastických operácií. „V dnešnej dobe vám tu urobia s tvárou neuveriteľné veci. My to berieme ako niečo absurdné, ale v Kórei je to bežná vec. Často dostávam aj ja ponuky na operácie zadarmo výmenou za reklamu,“ hovorí Igor, ktorý síce proti plastike nič nemá, no nechce zatiaľ na sebe nič meniť, a tak tomuto trendu nepodľahol.
Napriek množstvu operácii sa podľa neho však nedá hovoriť o extrémoch vo zväčšeniach či zmenšeniach častí tela, aké poznáme na západe: „Trendy, ktoré máme my, sú iné ako v Ázii. My chceme mať menšie nosy, oni väčšie. My chceme mať výraznejšie lícne kosti alebo sánku, oni si ich dávajú vysekávať preč. Je očividný rozdiel v kvalite procedúr, no je pravda, že v Soule vám urobia vzhľad veľmi prirodzený, ktorý je na nerozoznanie od prirodzenosti.“
Igor si napriek všetkým zvláštnostiam na život v Kórei zvykol a užíva si každú sekundu. Ako sám hovorí, na svoj pôvod zo Slovenska je hrdý a rád by našu malú krajinu preslávil a urobil ju viac známou aj v zahraničí, no zatiaľ návrat neplánuje. Alebo lepšie povedané, neplánuje vôbec nič. „Rozhodol som sa, že do svojej knihy života nebudem písať dopredu a čo príde, k tomu postavím s úsmevom,“ dodal Igor.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
