Plášte, prilby, baterky a zostup do tmy. Banská Štiavnica otvára podzemie, kde sa celé stáročia ťažilo zlato a striebro. V štôlni ožívajú príbehy baníkov, ktorí tu bojovali so skalou aj vodou.
Dedičná štôlňa Glanzenberg, známa už v 16. storočí, odvodňovala bane pri ťažbe drahých kovov. Baníci ňou odvádzali vodu, aby sa dostali hlbšie k rudným žilám. Dnes vedú jej chodbami exkurzie priamo pod historickým centrom mesta.
„Je to taká unikátnosť, že to máme pod nohami, keď chodíme po Štiavnici. Prostredie je tu nemenné celé stáročia, je tu 10 až 11 stupňov, vysoká vlhkosť a prievan, lebo v minulosti sa nevetralo ventilátormi,“ uviedla lektorka Slovenského banského múzea Athena Smolková.
Celá sprístupnená trasa štôlne meria asi pol kilometra. „Čo krok, to iný pohľad, iné sfarbenie,“ dodala Smolková.
Štôlňa sa preslávila aj ako cisárska alebo VIP štôlňa, a to vďaka návšteve mnohých panovníkov.
„V roku 1751 do Banskej Štiavnice prišiel cisár František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie, pretože Štiavnica bola vtedy centrom baníctva celej Európy. Mária Terézia sem poslala svojich dvoch synov, budúceho cisára Jozefa druhého so svojím bratom Leopoldom,“ vysvetlila Smolková.
Posledným panovníkom, ktorý zostúpil do hĺbky, bol František Jozef prvý, manžel cisárovnej Sissi. Návštevy panovníkov dodnes pripomínajú cisárske schody a pamätné tabule ukryté 40 metrov pod povrchom mesta.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
