Vzťah k jedlu sa formuje už v detstve a výrazne ho ovplyvňuje rodinné prostredie. Odborníčka upozorňuje na chyby, ktoré môžu viesť k nezdravým návykom aj problémom v dospelosti.
Správne stravovacie návyky sa neformujú zo dňa na deň, ale postupne už od najútlejšieho detstva. Nutričná koučka Monika Bachratá upozorňuje, že práve v tomto období zohrávajú rodičia kľúčovú úlohu a výrazne ovplyvňujú vzťah dieťaťa k jedlu aj vlastnému telu.
„Dieťa sa rodí ako intuitívny jedák. Vie prirodzene rozlíšiť hlad a sýtosť. Našou úlohou je tento mechanizmus nenarušiť,“ vysvetľuje.
Práve rodinné prostredie má zásadný vplyv na to, aký vzťah si dieťa k jedlu vytvorí. Deti totiž napodobňujú správanie dospelých – nielen to, čo hovoria, ale najmä to, čo robia.
Jednou z najväčších chýb je používanie jedla ako odmeny alebo trestu. Rovnako problematické je aj nútenie detí dojedať všetko z taniera. „Ak dieťa nútime jesť, prestáva vnímať signály vlastného tela. Stráca kontakt s pocitom sýtosti,“ upozorňuje odborníčka.
Rodičia by sa mali vyhnúť aj úplnému zákazu sladkostí. Paradoxne totiž môže viesť k tomu, že deti po nich túžia ešte viac a neskôr sa nimi prejedajú. Dôležité je nastaviť rovnováhu – zaradiť sladkosti do jedálnička, ale s mierou a napríklad ako súčasť rituálu po jedle.
Mnohých rodičov trápi, že ich deti odmietajú niektoré potraviny. Podľa odborníkov ide o prirodzené obdobie, ktoré súvisí s vývojom. V ranom veku sa totiž objavuje takzvaná neofóbia – strach z nového. Dieťa si tak podvedome chráni bezpečnosť. Riešením je trpezlivosť. Niekedy trvá aj desať až pätnásť pokusov, kým dieťa novú potravinu prijme.
Kvalitu stravovania ovplyvňuje aj prostredie. Odborníci odporúčajú, aby si rodiny našli čas aspoň na jedno spoločné jedlo denne. To by malo prebiehať v pokojnej atmosfére, bez stresu, mobilov či televízie. Práve takéto chvíle pomáhajú budovať zdravý vzťah k jedlu aj k sebe samému.
Pozrite si pokračovanie rozhovoru, kde sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
