Niekedy stačí, ak nevyvíjate nátlak.
Jedno z detí zje všetko, čo pred neho dáte, a druhé sa v jedle len šprtá, plače a každý chod dňa je boj.
Nutričná neurologička Kathleen Keller hovorí, že za takouto prieberčivosťou môžu byť sčasti gény, no nevysvetľujú problém celkovo, píše Science Alert.
Ľudia sa podľa jej slov rodia s tendenciou preferovať isté chute a iné zas nevyhľadávať. Predpokladom je, že tieto preferencie majú ochranné účinky – v zmysle, že napríklad prilákajú k potrebným kalóriám na rast, ako sú sladké ovocie či materské mlieko, a naopak odlákajú od toxínov, ktoré majú tendenciu byť horké.
Ako jeden z dôkazov vrodených chuťových preferencií slúži štúdia. Tá ukázala, že deti matiek, ktoré počas tehotenstva užívali kapsuly so sladkou mrkvou, sa na ultrazvuku usmievali, zatiaľ čo deti matiek, ktoré konzumovali kapsuly s horkým kelom, robili grimasy, čo naznačuje ich prirodzený odpor k horkej zelenine.
Niektorí ľudia zdedia gén, ktorý ich robí citlivejšími na horké jedlá a majú k nim odpor po celý život, iní si ich zas postupom času obľúbia.
Ďalší gén v oblasti chuťových preferencií spôsobuje, že cítite niektoré chute inak. Napríklad korenie koriander pociťujete, ako keby ste žuli mydlo.
Malý vplyv génov na to, čo v jedle preferujeme, predbieha to, do kontaktu s akým jedlom prichádzame.
Začiatkom 80. rokov 20. storočia psychologička Leann Birchová uskutočnila sériu štúdií, ktoré ukázali, že ľudia si vytvárajú potravinové preferencie aj pomocou procesu podobného známemu Pavlovovmu podmieňovaniu.
A teda, ak je chuť jedla spojená s pozitívnymi zážitkami, ako sú prílev kalórií alebo príjemný tón matkinho hlasu, tieto pozitívne zážitky môžu zvýšiť to, ako veľmi človeku jedlo chutí.
Naopak, negatívne skúsenosti, ako bolesti brucha či krik pri jedle, môžu spustiť nechutenstvo.
Dobrou správou však je, že pre väčšinu detí je prieberčivosť v jedle iba fázou, ktorá má tendenciu ustupovať s pribúdajúcim vekom. A odporúčaním pre rodičov v prípade, že sa dieťa normálne zdravo vyvíja a zje aspoň niečo, je nerobiť scény a netlačiť na ne.
Ak však chcete svojmu dieťaťu jemne dopomôcť, aby jedlo viac prijímalo, odporúčaním je rozšíriť jeho chuťové poháriky. To znamená, že mu dáte opakovane príležitosť ochutnať rôzne druhy jedál bez toho, aby cítilo nátlak. Môžete skúsiť aj rôzne kombinácie.
Niektoré deti podľa odborníkov potrebujú až 12 a viac ochutnaní jedného jedla, aby ho napokon prijali.
Niekedy sa tiež stáva, že dieťa nechce niečo ochutnať len pred vami, no v kolektíve iných rovesníkov, napríklad v škôlke, ho vyskúša a zachutí mu.
Mikroplasty jeme s jedlom každý deň:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
