Reklamy aj zaužívané predstavy nás presviedčajú, že bez pravidelného dopĺňania energie mozog nefunguje naplno. Najnovšie vedecké zistenia však tento obraz výrazne spochybňujú. Odborníci zároveň upozorňujú, že pôst nie je vhodný pre každého rovnako.
Prerušovaný pôst či časovo obmedzené stravovanie sa v posledných rokoch stali populárnymi trendmi v oblasti zdravého životného štýlu. Mnohí ich vyhľadávajú pre reguláciu hmotnosti, zlepšenie metabolického zdravia či ako prevenciu civilizačných ochorení. Pôst však nie je len moderný výmysel. Vychádza z biologického mechanizmu, ktorý sa u človeka vyvíjal tisíce rokov, uvádza web The Conversation.
Keď jeme pravidelne, mozog využíva ako hlavný zdroj energie glukózu, ktorá sa v tele ukladá vo forme glykogénu. Približne po 12 hodinách bez jedla sa však tieto zásoby začnú míňať. Organizmus následne „prepne“ na iný zdroj energie – začne spaľovať tuky a vytvárať takzvané ketolátky. Tie dokážu mozgu zabezpečiť alternatívne palivo.
Vedci dnes poukazujú na to, že pôst môže aktivovať aj procesy, ktoré podporujú zdravie. Zároveň zlepšuje citlivosť na inzulín, čím pomáha telu efektívnejšie regulovať hladinu cukru v krvi. Metabolické zmeny spojené s hladovaním môžu podľa výskumov prispieť aj k nižšiemu riziku chronických ochorení súvisiacich s nadmerným príjmom potravy.
Otázka však zostáva: zaplatíme za tieto benefity zhoršenou koncentráciou či slabšou pamäťou?
Vedci preto analyzovali dostupné experimentálne výskumy, ktoré porovnávali kognitívny výkon ľudí nalačno a po jedle. Ukázalo sa, že u zdravých dospelých nebol medzi stavom nasýtenia a hladovania žiadny významný rozdiel vo výkone. Účastníci podávali porovnateľné výsledky v testoch pozornosti, pamäti aj exekutívnych funkcií bez ohľadu na to, či predtým jedli.
Analýza však odhalila tri dôležité faktory, ktoré môžu výsledky ovplyvniť.
Prvým je vek. Kým dospelí nezaznamenali pokles mentálneho výkonu, deti a dospievajúci si v testoch po vynechaní jedla počínali horšie. Vyvíjajúci sa mozog je zrejme citlivejší na výkyvy v prísune energie. Odborníci preto naďalej zdôrazňujú význam plnohodnotných raňajok pre školákov.
Druhým faktorom je dĺžka pôstu. Zaujímavé je, že pri dlhšom hladovaní sa rozdiel medzi najedeným a hladujúcim stavom zmenšoval. Môže to súvisieť práve so spomínaným prechodom na ketolátky, ktoré dokážu mozgu zabezpečiť stabilnejší prísun energie po vyčerpaní zásob glukózy.
Svoju úlohu zohráva aj denný čas. Výkony nalačno bývali slabšie najmä v neskorších hodinách, čo naznačuje, že pôst môže zvýrazniť prirodzené poklesy energie v rámci cirkadiánneho rytmu.
A napokon záleží aj na type úlohy. Pri testoch so neutrálnymi symbolmi či tvarmi si hladujúci počínali rovnako, niekedy dokonca mierne lepšie. Ak však úlohy obsahovali podnety súvisiace s jedlom, výkon klesal. Hlad teda nevyvoláva univerzálnu „mozgovú hmlu“, ale môže zvyšovať rozptýlenie, keď je jedlo priamo v centre pozornosti.
Pre väčšinu zdravých dospelých prinášajú zistenia upokojenie: ak sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, nemusia sa obávať, že prídu o mentálnu ostrosť.
Pôst však nie je univerzálnym riešením pre každého. Opatrnosť je podľa webu Science alert namieste najmä u detí a tínedžerov, ktorých mozog sa ešte vyvíja. Zvážiť by ho mali aj ľudia, ktorých práca si vyžaduje maximálnu bdelosť v neskorých popoludňajších hodinách alebo ktorí sú denne vystavení silným podnetom spojeným s jedlom.
Hladovanie tak nemusí znamenať pokles výkonnosti, no rovnako neplatí, že je vhodné bez výnimky pre všetkých.
V Teleráne sme sa venovali rizikám rýchlych diét. Pozrite si archívne video:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
