Ultrazpracované potraviny vytláčajú z jedálničkov celistvé jedlo a spájajú sa s rastúcim počtom zdravotných problémov. Vedci tvrdia, že samotné rady pre spotrebiteľov nestačia a štáty musia zmeniť pravidlá hry.
Ultraspracované potraviny podľa vedcov prispievajú k rastu viacerých zdravotných ťažkostí. Najnovšia trojdielna séria prác v časopise Lancet upozornila, že problém nie je len v tom, že mnohé z týchto výrobkov majú nevhodné zloženie živín, píše web Seznam zprávy.
Dôležité je aj to, ako ľahko sa kupujú, ako agresívne sa propagujú a ako postupne menia prostredie tak, že bežné jedlo ustupuje pohodlným hotovým voľbám.
Podľa autorov preto nestačí len vzdelávať spotrebiteľov. Potrebné sú aj systémové kroky, aby zdravšia alternatíva nebola drahšia ani menej dostupná.
Ultrazpracované potraviny sa často posudzujú podľa systému NOVA, ktorý delí jedlo podľa miery spracovania.
Prvá skupina sú základné potraviny v prirodzenom stave alebo upravené tak, aby sa zásadne nezmenilo ich zloženie, napríklad očistené, sušené či pomleté ovocie, zelenina, mäso alebo mlieko.
Druhá skupina sú kulinárske ingrediencie vyrobené z potravín z prvej skupiny, napríklad olej, maslo, soľ, cukor alebo med, ktoré sa používajú najmä pri varení.
Tretia skupina sú spracované potraviny, ktoré vznikli kombináciou prvých dvoch skupín a úpravami, ktoré by sa dali zvládnuť aj v domácej kuchyni, napríklad zaváraním, údením alebo pridaním korenín.
Štvrtá skupina sú ultrazpracované potraviny, teda priemyselné výrobky vytvorené z viacerých prísad a prídavných látok, ktoré zlepšujú chuť, vôňu, farbu, konzistenciu a trvanlivosť. Typicky ide o sladké tyčinky, sladené nápoje, chipsy, ale aj o mnohé hotové jedlá a snacky zo supermarketov.
Rozpoznať ich však nie je vždy jednoduché, keďže rovnaký typ jedla môže byť raz bežný a inokedy ultrazpracovaný podľa toho, ako vznikol.
Odborníčky preto radili neupínať sa len na názov potraviny, ale pozerať najmä na zloženie. Nutričná terapeutka Hana Střítecká uvádzala, že varovným signálom býva už dlhý zoznam položiek.
Ostražitosť by mala stúpnuť najmä vtedy, keď sa v zložení objaví viac prídavných látok a tiež výrazy ako izolovaný, modifikovaný alebo stužený.
Epidemiologička Eliška Selinger zo Štátneho zdravotného ústavu zas upozorňovala, že pri potravinách, ktoré obsahujú skôr izoláty, škroby, stabilizátory, arómy a farbivá než bežné suroviny z domácej kuchyne, je rozumné spozornieť.
Samotné nutričné tabuľky však nemusia stačiť. Existujú ultrazpracované výrobky, ktoré pôsobia vyváženejšie a môžu mať aj lepšie hodnotenia, napríklad niektoré imitácie živočíšnych produktov, športová výživa či ochutené müsli.
Podľa odborníčok je háčik v tom, že spôsob výroby často znamená menej prospešných látok typických pre celistvé jedlo a zároveň viac prídavných látok.
Problémom býva aj to, že konzistencia a chuť takýchto výrobkov môže podporovať rýchlejšie jedenie a vyšší príjem energie.
Autori série v Lancete opisovali viac mechanizmov, od nerovnováhy živín cez vysokú energetickú hustotu až po nižší príjem rastlinných ochranných látok, keďže ľudia s vysokým podielom ultrazpracovaného jedla často nestíhajú vyrovnávať deficit ovocím a zeleninou.
Upozorňovali aj na možné riziká spojené s látkami, ktoré môžu súvisieť s obalmi a intenzívnym spracovaním, hoci zároveň pripomínali, že časť podobných chemikálií sa vyskytuje aj v iných zdrojoch prostredia.
Odborníčky zároveň nehovorili o prístupe všetko alebo nič. Selinger uvádzala, že výskumy často riešili situácie, keď ultrazpracované potraviny tvorili štvrtinu až tretinu energetického príjmu a práve pravidelnosť bola kľúčová.
Střítecká považovala za prijateľné, ak ultrazpracované potraviny tvoria približne 10 až 20 percent jedálnička, pokiaľ je zvyšok postavený na základných a rozumne spracovaných potravinách.
Občasná tyčinka na výlete podľa nej nepredstavuje zásadný problém, ak väčšinu dňa tvorí normálne jedlo.
Viac sa o ultraspracovaných potravinách dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
