Vedci spájajú bežné konzervanty v údeninách, syroch či víne s vyšším rizikom rakoviny a cukrovky pri vysokej spotrebe.
Konzervanty v údeninách a syroch skúmajú vedci už roky. Nové analýzy naznačili, že viaceré bežné prísady, ktoré sa na etiketách skrývajú pod kódmi E251, E252 či E202, sa spájali s vyšším rizikom niektorých typov rakoviny a pri vysokej spotrebe aj s vyšším rizikom diabetu 2. typu, píše web TVN24.
Výskum viedol tím z francúzskeho Národného inštitútu zdravia a medicínskeho výskumu v Paríži.
Vedci v štúdii zverejnenej v British Medical Journal sledovali stravovanie a zdravotný stav približne 105-tisíc ľudí. Dáta zbierali od roku 2009 počas 14 rokov.
Skúmali 58 konzervačných látok používaných v potravinárstve a podrobnejšie sa zamerali na 17 takých, ktoré prijímalo aspoň desať percent účastníkov.
Pri jedenástich látkach sa v dátach neukázalo zvýšenie rizika rakoviny, no pri šiestich áno. Išlo o dusičnan sodný, dusičnan draselný, sorbany, draselné siričitany, acetáty a kyselinu octovú.
Najviac pozornosti vzbudili látky spájané s mäsovými výrobkami a nápojmi. Dusičnan sodný, ktorý sa na etiketách objavuje ako E251, sa podľa výsledkov spájal s vyšším rizikom rakoviny prostaty u mužov.
Príbuzný dusičnan draselný E252 sa používa pri nakladaní a úprave mäsa a vo výsledkoch sa spájal so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka aj s nárastom rizika ďalších nádorových ochorení. Výskumníci zároveň upozornili, že ide o pozorovaciu štúdiu a sama osebe nedokazuje, že príčinou je konkrétna látka.
Riziko sa v dátach spájalo aj so sorbanmi, ktoré ľudia poznajú najmä ako sorban draselný E202. Používa sa napríklad pri výrobe syrov, omáčok či vo vinárstve, kde brzdí rast mikroorganizmov.
Podobne draselný metabisiričitan, známy zo sektora vína a piva, sa v analýze spájal s vyšším rizikom rakoviny prsníka aj iných nádorov.
Výskumníci našli súvislosti aj pri acetátoch, ktoré sa používajú pri konzervovaní mäsa, pečiva či syrov, a pri kyseline octovej, teda látke známej aj ako E260, ktorá je základnou zložkou octu.
Prekvapivou časťou výsledkov boli aj niektoré antioxidanty. V analýze sa objavili signály pri izoaskorbináte sodnom E316, ktorý je chemicky príbuzný vitamínu C a v potravinárstve sa používa napríklad na stabilizáciu farby a chuti mäsových výrobkov alebo nápojov.
Autori vysvetľovali, že látka môže v tele pôsobiť inak, keď je izolovaná a používaná ako prídavná látka, než keď sa prirodzene vyskytuje v potravinách.
Druhá štúdia, publikovaná v Nature Communications, sa zamerala na súvis medzi konzervačnými prísadami a diabetom 2. typu. Aj tu išlo o údaje z francúzskej kohorty a opäť o pozorovaciu analýzu.
Pri vysokej expozícii vybraným konzervantom sa v dátach ukázalo zvýšenie rizika diabetu 2. typu, autori uvádzali nárast až približne o polovicu pri najvyššom príjme.
Aj v tomto prípade zdôraznili potrebu ďalších výskumov, ktoré by pomohli lepšie vysvetliť mechanizmy a vylúčiť skreslenia.
Zistenia zapadajú do širšej debaty o spracovaných mäsových výrobkoch a dusitanoch a dusičnanoch. V Spojenom kráľovstve skupina vedcov vlani v októbri žiadala, aby sa na slanine a šunke objavili výraznejšie varovania pred rizikom rakoviny a aby sa postupne obmedzovalo používanie dusitanov v spracovanom mäse.
Podľa hodnotenia Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny pri WHO je spracované mäso karcinogénne, píše The Guardian.
Autori francúzskych štúdií nehovoria o okamžitej panike, skôr o potrebe lepšie rozumieť tomu, čo robí dlhodobá a pravidelná konzumácia ultraspracovaných potravín s organizmom.
Pre spotrebiteľa je praktický odkaz jednoduchý. Ak sa podobné kódy na etiketách opakujú často, najmä pri údeninách, hotových omáčkach, syroch či alkoholických nápojoch, oplatí sa striedať značky, znižovať podiel priemyselne spracovaných výrobkov a častejšie siahnuť po čerstvých potravinách.
Viac sa o ultraspracovaných potravinách dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
