Vírusy sa menia a v roku 2026 môžu priniesť nové hrozby. Vedci sledujú najmä H5N1, mpox aj Oropouche a ich šírenie vo svete.
Rok 2026 môže priniesť viacero vírusových rizík, ktoré by sa pri priaznivých podmienkach mohli rýchlo rozšíriť aj medzi ľuďmi, píše CNN Prima News na základe článku od The Washington Post.
Infektológ Patrick Jackson z Virginskej univerzity upozornil, že staré vírusy sa neustále menia a do popredia sa môžu dostať aj tie, ktoré boli doteraz skôr regionálnym problémom.
K vyššiemu riziku podľa neho prispieva otepľovanie, rast populácie a častejší kontakt ľudí so zvieratami. Dôležitú úlohu má aj mobilita, keď sa nákaza dokáže presunúť cez hranice v priebehu hodín.
Najväčšou dlhodobou hrozbou ostáva chrípka typu A (vtáčia chrípka). Tento vírus sa dokáže šíriť medzi viacerými živočíšnymi druhmi a rýchlo mutuje.
Jackson pripomenul pandémiu z roku 2009, keď vírus H1N1 v prvom roku zabil vo svete viac ako 280-tisíc ľudí a v populácii cirkuluje dodnes.
V posledných rokoch sa pozornosť vedcov sústreďuje aj na vysoko patogénny podtyp vtáčej chrípky H5N1. U ľudí ho prvýkrát zaznamenali v roku 1997 v južnej Číne a ďalej sa šíril aj vďaka voľne žijúcim vtákom.
Zlomovým momentom bol rok 2024, keď H5N1 prvýkrát potvrdili aj u dojníc v Spojených štátoch a následne sa rozšíril do stád vo viacerých štátoch.
Jackson uviedol, že práve preskok z vtákov na cicavce vyvolal obavy z ďalšej adaptácie vírusu na človeka. Výskumy podľa neho naznačili, že mohlo dôjsť k viacerým prenosom z kráv na ľudí.
Agentúra Reuters už vo februári 2025 informovala o prípade farmára v Nevade, ktorý sa nakazil po kontakte s infikovaným dobytkom a mal najmä zápal spojiviek.
Úrady vtedy zároveň poukázali na nález ďalšieho kmeňa vírusu u dojníc v tom istom štáte a zdôraznili, že nevidia dôkazy šírenia z človeka na človeka.
V USA bolo od jari 2024 zaznamenaných takmer 70 ľudských prípadov, prevažne u pracovníkov fariem. Jeden pacient v Louisiane, ktorý bol hospitalizovaný s variantom označovaným ako D1.1. dokonca zomrel.
Jackson dodal, že v roku 2026 budú vedci hľadať najmä dôkazy, či sa H5N1 zmenil natoľko, aby sa dokázal efektívne prenášať medzi ľuďmi. Práve tento krok by bol kľúčový pre vznik novej chrípkovej pandémie.
Zároveň upozornil, že bežné sezónne vakcíny proti chrípke pravdepodobne neposkytujú ochranu proti H5N1, no vývoj cielenejších vakcín už prebieha.
Ďalším vírusom, ktorý podľa Jacksona netreba podceniť, je mpox, známy aj ako opičie kiahne. Objavili ho v 50. rokoch minulého storočia a desaťročia sa vyskytoval najmä v subsaharskej Afrike.
Napriek názvu sa vírus častejšie viaže na hlodavce a len občas sa preniesol na človeka. Infekcia je príbuzná kiahňam a zvyčajne spôsobuje horúčku a bolestivé vyrážky, ktoré môžu trvať celé týždne.
Jackson opísal, že existuje viacero typov vrátane spravidla závažnejšieho kmeňa I a miernejšieho kmeňa II. Vakcína je dostupná, no účinná špecifická liečba podľa neho chýba.
V roku 2022 sa celosvetová epidémia kmeňa II rozšírila do viac než stovky krajín, kde sa predtým nevyskytoval. Šírenie sa spájalo s blízkym kontaktom, často aj so sexuálnym prenosom.
Hoci počet prípadov od tejto vlny výrazne klesol, kmeň II sa podľa Jacksona vo svete udomácnil. Zároveň viaceré štáty v strednej Afrike hlásia od roku 2024 nárast prípadov kmeňa I, ktorý býva spájaný s ťažším priebehom.
Pozornosť si podľa neho zaslúži aj vírus Oropouche, ktorý prenášajú komáre a drobné bodavé mušky. Prvýkrát ho identifikovali v 50. rokoch na ostrove Trinidad pri pobreží Južnej Ameriky.
Väčšina nakazených má horúčku, bolesti hlavy a svalov a ochorenie zvyčajne trvá niekoľko dní. U časti pacientov však môže slabosť pretrvávať aj celé týždne a ochorenie sa môže vrátiť aj po zdanlivom zotavení.
Jackson upozornil, že pri Oropouche zostáva veľa nezodpovedaných otázok a neexistuje špecifická liečba ani vakcína. Dlhé roky sa predpokladalo, že infekcie u ľudí sú viazané najmä na oblasť Amazonie, no na začiatku 21. storočia sa prípady začali objavovať aj v širšom regióne Južnej Ameriky, v Strednej Amerike a v Karibiku.
V roku 2026 môžu ohniská podľa neho naďalej zasahovať aj cestovateľov. Prenášač vírusu sa totiž vyskytuje naprieč Severnou aj Južnou Amerikou vrátane juhovýchodu Spojených štátov a jeho výskyt sa môže ďalej rozširovať.
Jackson spomenul aj ďalšie riziká. Pretrvávajúca globálna epidémia chikungunye môže komplikovať cestovanie a niektorí ľudia by mali podľa neho zvážiť očkovanie, ak je pre nich dostupné.
Počet prípadov osýpok vo svete rastie v súvislosti s klesajúcou zaočkovanosťou.
Pri HIV varoval, že napriek účinnej liečbe môže dôjsť k zhoršeniu situácie, ak sa oslabí medzinárodná pomoc.
A vždy existuje aj možnosť, že sa objaví nový, doteraz neznámy vírus, keď ľudia zasahujú do ekosystémov a presúvajú sa po svete čoraz intenzívnejšie.
Na záver zdôraznil, že zdravie ľudí, zvierat a životného prostredia je prepojené. Ostražitosť voči známym aj novým hrozbám a vývoj nových vakcín a liečby podľa neho môže rozhodnúť o tom, či sa lokálne ohniská zmenia na širší problém.
Na Slovensku sa šíri silná chrípka. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
