Chuť na sladké má v tele aj v hlave svoje dôvody. Odborníčka vysvetľuje, prečo cukor láka, čo robí s pleťou a kedy zvyšuje riziká.
Chuť na sladké sa neobjavuje len v zime alebo počas sviatkov. Podľa výživovej špecialistky a inštruktorky pilates Petry Dvořákovej ľudia po cukre siahajú počas celého roka, hoci telo nepotrebuje prijímať pridané sacharidy v najjednoduchšej forme, teda ako biely cukor, píše web novinky.cz.
Mozog síce patrí medzi najväčších „spotrebiteľov“ sacharidov, no energiu vie získať aj z komplexnejších zdrojov, ktoré sú prirodzene súčasťou jedálnička.
Dvořáková uviedla, že dobrým zdrojom sacharidov je ovocie, zelenina, obilniny či mliečne výrobky. Práve v nich telo okrem energie získava aj vlákninu, ktorá je dôležitá pre črevnú mikroflóru.
Častým argumentom býva, že hnedý cukor je zdravší, no podľa Dvořákovej ide skôr o rozšírený mýtus. Minerálne látky v ňom síce sú, ale len v stopových množstvách.
Pri snahe obmedziť sladké odporúčala zamerať sa skôr na celkovú frekvenciu a množstvo sladkostí než hľadať „zdravšiu“ verziu cukru.
Pri sladení kaše alebo cesta navrhla radšej použiť ovocie, napríklad banán, figy alebo marhule. K umelým sladidlám poznamenala, že môžu priniesť sladkú chuť bez prudkého výkyvu hladiny cukru v krvi, no aj tu podľa nej platí, že základom je udržať si v jedálničku mieru.
U žien sa podľa nej túžba po sladkom často zhoršuje pred menštruáciou. Dvořáková vysvetlila, že počas cyklu kolíšu hladiny estrogénu a progesterónu, pričom pred menštruáciou klesá estrogén a rastie progesterón.
To môže zvyšovať úzkosť a časť žien ju „hasí“ práve sladkosťami. Zároveň uviedla, že odolnosť voči cukru je individuálna a rozdiely sa môžu objavovať aj medzi pohlaviami.
U mužov podľa nej zohráva rolu testosterón, u žien zas miera dlhodobej závislosti od sladkého a stres, ktorému čelia.
Dvořáková poukázala aj na to, že cukor vie byť návykový. Podľa nej síce nemá také fatálne dopady ako tvrdé drogy, no v mozgu spúšťa podobný mechanizmus odmeňovania, keď podporuje tvorbu dopamínu.
Čím častejšie človek sladké používa ako rýchlu odmenu, tým výraznejšie si môže mozog „pýtať“ ďalšiu dávku, a nejde len o fyziologickú potrebu.
Nadmerný príjem cukru sa podľa nej môže prejaviť aj na pokožke, keď podporuje zápalové procesy, zhoršuje akné a negatívne ovplyvňuje kolagén, čo sa môže spájať s rýchlejším starnutím kože.
Americký magazín SELF upozornil, že problémom bývajú najmä pridané cukry, ktoré v tele podporujú proces glykácie, pri ktorom sa cukry viažu na bielkoviny ako kolagén a elastín, a tým môžu zhoršovať pevnosť a pružnosť pokožky.
Niekomu sa podľa Dvořákovej po sladkom zhoršia aj nenápadné tráviace ťažkosti, napríklad občasné bolesti brucha, zápcha alebo hnačka.
U žien spomenula aj možné zhoršenie gynekologických ťažkostí, keďže cukor môže prispievať k množeniu kvasiniek. Pri deťoch zdôraznila, že sladkosti by nemali byť bežnou súčasťou jedálnička a do dvoch rokov by ich podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie nemali dostávať vôbec.
Neskôr môže chuť na sladké zosilnieť aj u detí, ktoré veľa športujú, no rýchly cukor podľa nej vedie k prudkému vzostupu glukózy, následne k uvoľneniu veľkého množstva inzulínu a potom k energetickému prepadu, ktorý sa prejaví únavou a apatiou.
S nadmerným príjmom sladkého sa podľa nej spája aj riziko cukrovky 2. typu. Dvořáková uviedla, že pankreas, ktorý reguluje hladinu cukru v krvi, nie je „nevyčerpateľný“ a problém sa môže rozvíjať dlho bez jasných príznakov.
V krajnom prípade sa podľa nej človek môže dostať do štádia, keď pankreas nedokáže produkovať dostatok inzulínu, cukor v krvi zostáva zvýšený a vzniká cukrovka 2. typu. Dodala, že rolu pri riziku zohráva aj genetika a vyšší vek.
Pozrite si archívnu reportáž o znižovaní cukru v sladkostiach:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
