Digitalizácia zásadne mení spôsob, akým deti a dospievajúci získavajú informácie o vzťahoch a sexualite. Popri sociálnych sieťach dnes zohráva čoraz väčšiu úlohu aj umelá inteligencia. Tá dokáže simulovať komunikáciu aj blízkosť.
Lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Mária Dudžáková upozorňuje, že bez kritického rozlišovania tieto nástroje môžu formovať skreslené a nerealistické predstavy o intimite, čo môže viesť až k neschopnosti budovať zdravé vzťahy v reálnom živote.
Sociálne siete a internet, presýtený informáciami rôzneho druhu, menia náš svet a nazeranie naň. Snáď najviac ovplyvňujú mladšiu generáciu, deti a mladých ľudí. Pomáhajú im s úlohami do školy, s komunikáciou s priateľmi a priateľkami, hľadaním zaujímavostí či informácií na rôzne témy. Výrazný vplyv majú aj na ich vnímanie otázok týkajúcich sa intimity a vzťahov.
Internet je pritom plný trendov a informácií, ktoré sú na míle vzdialené realite – dokonalé vyretušované fotografie, názory influencerov a influenceriek či rôzne reklamy a mnoho iného. Dospelý to zvyčajne dokáže rozlišovať a filtrovať, dieťa sa v tom však bez vedenia dospelého stráca.
„Internet je zaplavený obrovským množstvom obsahu, ktorý nie je založený na vedeckých dátach, informácie nie sú odborne kontrolované a často nekriticky reprodukujú škodlivé mýty, klamstvá a dezinformácie o vzťahoch a sexualite. Ak dieťa nemá filter, prijíma ich ako fakt... Deti a mladí sa často obracajú nielen na internet, ale aj na pornografiu. Digitálnemu priestoru nezáleží na veku a nerozlišuje, čo je bezpečné,“ opísala problém Mária Dudžáková z občianskeho združenia inTYMYta.
Internet a roky mimoriadne obľúbený Google či iné vyhľadávače v posledných rokoch veľmi úspešne nahrádzajú nástroje AI, ako ChatGPT a podobne.
„AI ponúka ilúziu dokonalej, neustálej pozornosti. Algoritmus nemá vlastné potreby, nepotrebuje jesť, spať, nemá vlastné emócie ani osobný život. Je tu pre mladého človeka nonstop a je naprogramovaný tak, aby mu vždy vyhovel, lichotil a potvrdzoval jeho názory. Navyše sa učí z dát, ktoré mu dieťa poskytuje, a prispôsobuje sa jeho reakciám tak, aby vytváral maximálny komfort,“ opísala odborníčka.
Umelá inteligencia tak môže začať pôsobiť nielen ako dokonalý pomocník, ale u mnohých aj ako dokonalý kamarát či dokonca partner.
„Zo zahraničných štatistík vidíme, že čoraz viac mladých ľudí začína využívať takzvaných AI spoločníkov, čiže chatbotov vytvorených špeciálne na simuláciu vzťahov. Čoraz vyššie percento dospievajúcich ich využíva nielen na zahnanie nudy, ale aj na budovanie romantických a sexuálnych väzieb,“ uviedla s tým, že tento fenomén so sebou nesie vážne riziká pre ich budúci citový život, priateľstvá a vzťahy celkovo.
„Ak si deti neuvedomujú, ako technológia funguje, môžu nadobudnúť pocit, že toto je vzor dokonalého partnerstva. Vo svete AI sa na nich nikto nehnevá, nemusia sa ospravedlňovať a nikto im nehovorí nie. V reálnych priateľstvách a partnerstvách sa však takéto veci nedejú... Keďže od AI dostávajú len vypočítanú, nie autentickú spätnú väzbu, môže to viesť k otupeniu empatie a neschopnosti zniesť odmietnutie v realite. Mladí si môžu začať spájať lásku a blízkosť s plnou kontrolou a nulovým odporom,“ opísala odborníčka.
Práve tieto riziká môžu znamenať, že v bežnom živote bude pre nich veľmi ťažké, a možno aj nemožné, fungovať v reálnom vzťahu s človekom.
Následne hrozí útek do bezpečia digitálneho sveta a ich celkové ochladenie záujmu voči tomu, aby nejaký vzťah mimo neho vôbec rozvíjali a budovali. Nehovoríme pritom o digitálnych vzťahoch s reálnymi ľuďmi cez sociálne siete, čo sa považovalo za problém tiež, ale skutočne o vzťahu s naprogramovaným chatbotom.
„To, že mladí ľudia hľadajú pochopenie u stroja namiesto u človeka, potvrdzujú aj dáta. Podľa štatistík až 33 percent mladých ľudí preferuje AI pred reálnymi ľuďmi, ak sa potrebujú rozprávať o dôležitých veciach. Tento trend vidíme už aj v našich školách. Deti si vyberajú virtuálneho AI spoločníka pred inými ľuďmi. Je to pre ne cesta menšieho odporu,“ povedala odborníčka.
Ak sa dieťa utieka k AI, podľa odborníčky si potrebujeme uvedomiť, že vyhľadávanie takéhoto virtuálneho vzťahu môže byť vyústením nenaplnenej potreby v realite.
„Potrebujeme identifikovať, čo toto správanie spustilo. Cíti sa dieťa osamelo? Zažilo konflikt v škole alebo konflikt s kamarátmi či kamarátkami? Bolo to len z nudy, alebo ide o útek pred úzkosťou? Ak pochopíme príčinu, môžeme dieťaťu pomôcť riešiť skutočný problém, nielen jeho digitálny prejav,“ opísala odborníčka.
Problematiku mladých ľudí a detí na internete stále nemáme ako spoločnosť úplne podchytenú a je potrebné to riešiť. Odborníčka hovorí, že je vidieť, ako sa veľmi rýchlo presúva rizikové správanie v digitálnom svete do mladších ročníkov.
„To, čo niekedy školy riešili v deviatom ročníku či na stredných školách, dnes vidíme na prvom stupni ZŠ. Pedagógovia a pedagogičky nám potvrdzujú, že už sedem až deväťročné deti si častejšie ukazujú alebo posielajú pornografický obsah, čo bez vysvetlenia dospelého drasticky deformuje ich predstavy o intimite a rešpekte,“ opísala Dudžáková.
Preto dnes, snáď viac ako kedykoľvek predtým, je dôležitý včasný dialóg rodičov i škôl s deťmi o otázkach intimity. To, že sa deti obracajú na internet a AI, podľa odborníčky odkrýva dlhodobé tabu, ktoré si so sebou pri týchto otázkach nesieme celé generácie.
„V našej spoločnosti je téma sexuality stále spätá s pocitmi hanby. Pre dieťa je jednoduchšie a rýchlejšie opýtať sa anonymného internetu, ktorý sa nečervená,“ upozorňuje odborníčka.
Prispela k tomu aj miera ochladenia komunikácie v rodinách, ktorú taktiež spôsobili technológie – človek si radšej prezerá obsah na sociálnych sieťach namiesto toho, aby sa rozprával s ľuďmi okolo seba.
Riešením nie je technológie zakazovať alebo sa ich nejakým spôsobom vylúčiť zo života detí. Práve takéto riešenie by mohlo byť kontraproduktívne. Deti sa narodili do doby, ktorá si vyžaduje, a bude vyžadovať, aby technológie poznali a vedeli ich využívať.
Potrebujú však vedenie a nastavenie správnych filtrov, s čím im vedia pomôcť rodičia i škola.
Odborníčka hovorí, že v prvom rade je dôležité, aby dieťa od útleho veku cítilo, že sme akýmkoľvek otázkam ako rodičia prístupní. Aby mama či otec napríklad odložili telefón či inú nevyhnutnú aktivitu, ktorú vykonávajú, a sústredili sa na otázky dieťaťa. Keď cíti záujem, nie odbitie, je vysoko pravdepodobné, že odpovede bude hľadať najskôr u vás.
„Prvoradé je ukázať ochotu rozprávať sa o témach, ktoré deti trápia, a to ešte predtým, než dostanú do rúk prvý smartfón,“ zdôraznila Dudžáková.
Deti sa dajú naučiť v digitálnom svete fungovať bezpečne a používať správne filtre. Kľúčové je viesť ich ku kritickému mysleniu. Začať treba už s naozaj malými deťmi.
„Môžeme začať jednoducho, napríklad pri rozprávkach vysvetľovať, že to, čo vidia na obrazovkách, neodráža vždy realitu,“ uviedla odborníčka.
Pri starších deťoch má tip na jednoduchú aktivitu, zameranú na kritické vyhodnocovanie zdrojov: „Môže to byť napríklad týždenná výzva o najväčšiu dezinformáciu, ktorú deti i rodičia nájdu online. Spoločne s deťmi (primerane ich veku) tak môžete o tejto dezinformácii diskutovať a učíte ich tak overovať si informácie a argumentovať, prečo je to klamstvo. Týmto spôsobom dieťa postupne získa odolnosť voči dezinformáciám a naučí sa v online svete navigovať bezpečne.“
Dobrou stratégiou je podľa odborníčky aj priznať, ak niečo nevieme, a vyhľadať si informácie spoločne s deťmi, následne ich overovať z rôznych zdrojov. „Rodičia môžu taktiež deťom darovať kvalitné knihy o dospievaní. Ak rodič proaktívne skôr ponúkne overený zdroj, internetová dezinformácia má oveľa menšiu šancu uspieť,“ dodala.
Z hľadiska AI by rodič mal dieťaťu vysvetliť, že ide o stroj, ktorý funguje na základe výpočtov, nie skutočných emócií, a ktorý len predpovedá nasledujúce slová na základe dát, a nedokáže nahradiť ľudskú vzájomnosť. Rovnako by deti nemali dovoliť, aby za nich AI robilo rozhodnutia. Ak toto dieťaťu pripomíname a naučíme ho správne filtrovať informácie, AI preň môže byť aj skvelým pomocníkom.
„Ak to vieme používať kriticky a bezpečne, AI chatboty môžu byť napríklad nápomocné simulátory situácií. Mladí ľudia si vo virtuálnom prostredí môžu natrénovať napríklad to, ako si nastaviť hranice, alebo ako odolať rovesníckemu tlaku v offline svete. AI im môže poskytnúť okamžitú spätnú väzbu na ich komunikačné zručnosti,“ uviedla ako príklad odborníčka.
V neposlednom rade zdôrazňuje, že je v poriadku nastaviť v rodine aj určitú rodičovskú kontrolu či jasné pravidlá používania.
Ako pri AI, tak aj pri technológiách celkovo, je dôležité, aby príkladom deťom boli samotní rodičia.
„Ak nás deti vidia celé večery na mobile, ťažko môžeme očakávať niečo iné od nich. Ponúknime im spoločný čas v prírode, šport alebo hry, ktoré budujú reálne sociálne väzby,“ zdôraznila.
Sexuálna výchova by nemala chýbať ani v škole. „Rodinné a školské prostredie sa potrebujú v tejto oblasti dopĺňať,“ uviedla Dudžáková.
„Škola by tieto témy mala prinášať proaktívne a ak potrebujú, môžu osloviť expertov a expertky z externého prostredia,“ upozornila odborníčka z občianskeho združenia inTYMYta, ktoré organizuje projekt Deň zdravých vzťahov.
V rámci neho školia učiteľov i podporné školské tímy, tí následne organizujú na svojich školách tematický deň pozostávajúci z interaktívnych aktivít a diskusií. Už piaty ročník Dňa zdravých vzťahov je špecificky zameraný na vytvorenie bezpečného priestoru na diskusiu o témach vzťahov, sexuality a ich prepojenia s AI či technológiami všeobecne.
„Cieľom škôl a rodičov by malo byť vytvorenie bezpečného priestoru. Dieťa potrebuje vedieť, že za nami môže prísť s akoukoľvek otázkou alebo nepríjemným pocitom bez strachu z trestu či odmietnutia. Zároveň ich potrebujeme učiť sebaregulácii, teda pripraviť ich na situácie, keď im je ťažko, aby namiesto okamžitého úteku k AI vedeli identifikovať svoje emócie a hľadať oporu v skutočných ľuďoch,“ dodala odborníčka.
Umelá inteligencia v školách, rezort nakúpil licencie. Na začiatok je určená len pre pedagogické fakulty a ich výskum:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
