Tiché stopy života ukryté v prachu vesmíru. Vo vzorkách z pradávneho asteroidu vedci objavili všetkých päť nukleobáz, teda stavebných kameňov DNA a RNA.
Takto pred rokmi letela sonda Hayabusa 2 k asteroidu Ryugu, asi 300 miliónov kilometrov od Zeme.
„Je to taká science fiction misia. Priletí materská loď k sledovanému objektu, vyšle najprv tri menšie satelity, ktoré skáču po jeho povrchu,“ vysvetľuje astrofyzik Pavol Bobík z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Neskôr sonda vysadí pristávací modul a dvomi výstrelmi odoberie vzácne vzorky z povrchu. Pri jednom z nich vytvorí až desaťmetrový kráter.
„Je to celé také neuveriteľné,“ dodáva Bobík.
Vzorky sa v špeciálnej schránke vrátili na Zem a vedci v nich našli všetkých päť nukleových báz.
„Sú základným štruktúrnym prvkom nukleových kyselín, teda DNA a RNA, ktoré nám kódujú život,“ vysvetľuje biofyzik Miroslav Gančár z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.
Asteroidy staré 4,5 miliardy rokov sú nedotknutými časovými schránkami z obdobia, keď sa formovala naša slnečná sústava.
„Veľmi dobre zapadajú do príbehu o tom, ako sme prešli od chémie k biológii. Od Darwina, cez Stanleyho Millera, k upresneniu a dokončeniu toho príbehu potrebujeme vedieť, aké to prostredie bolo presne na prvotnej Zemi,“ hovorí Bobík.
Podobné zlúčeniny, no v inom zložení, vedci našli aj na asteroide Bennu.
„To, že sú v iných pomeroch, nám dáva nádej, že niekde sú v tom najsprávnejšom, najoptimálnejšom pomere, ktorý môže viesť k tomu, že ten život tam vznikne,“ dodáva Bobík.
„Zdá sa, že máme všetky potrebné zložky z tej tzv. polievky života, ale stále nám chýba poznatok o tom, ako ich správne poskladať dokopy, aby sme dostali život, ako ho poznáme,“ uzatvára Gančár.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
