Sneženie v máji 1953 sa zapísalo do histórie ako výnimočná udalosť. Odvtedy sa u nás v piatom mesiaci už podobne silné snehové zrážky nevyskytli.
Snehová kalamita uprostred mája. Stredná Európa vrátane územia Slovenska zažila pred 73 rokmi jednu z najväčších teplotných anomálií, keď uprostred jari udreli silné mrazy, ktoré spolu s následnými snehovými zrážkami spôsobili obrovské škody na úrode.
Medzi 9. a 11. májom 1953 postihlo Slovensko jedno z najvýraznejších ochladení v histórii, ktoré prinieslo sneh aj do nížin.
Ako pripomína portál ČT24, začiatok mája 1953 pritom vôbec nenaznačoval, že príde taký dramatický zvrat. V strednej Európe panovalo pomerne slnečné a teplé počasie a 3. mája vystúpili denné maximá miestami až k letným +25 °C.
Situácia nad Európou sa začala meniť okolo 5. mája, keď nad severovýchod kontinentu prenikol zo severnej Sibíri veľmi studený arktický vzduch. Ten sa rozšíril aj nad naše územie a výrazne zmenil charakter počasia.
Najskôr prišli silné mrazy. Na Slovensku udreli 9. mája 1953 mrazy, ktoré spôsobili poľnohospodárstvu katastrofálne škody. Dokumentujú to údaje z meteorologických staníc. V Bratislave (Botanická záhrada) namerali minimum -1.2 °C, v Brezne -5.5 °C, v Čadci -7.5 °C, v Hurbanove -2.0 °C, v Košiciach -1.7 °C, -3.0 °C v Prievidzi a -3.0 °C v Žiline.
Zatiaľ čo jarné mrazy nie sú a taká veľká rarita, to čo nasledovalo potom prakticky nemá obdobu. Nasledujúci deň sa nad Československom vytvorila tlaková níž, ktorá sa prejavila najmä vo vyšších vrstvách atmosféry a spôsobila snehovú kalamitu. Snežilo prakticky na celom území.
Ťažký a mokrý sneh lámal konáre stromov, čo viedlo k prerušeniu dodávok elektriny. Sneh zároveň značne skomplikoval dopravu v postihnutých oblastiach. Mrazivé počasie spôsobilo značné škody nielen na ovocných stromoch, ale aj na orechových stromoch a viniči.
Najkritickejšia situácia bola v Žilinskom kraji (Kysuce, Orava, Považie). V nižších polohách napadlo do 10 cm, v podhorských oblastiach 20 – 35 cm a na hrebeňoch Malej Fatry až 50 cm. Rekordy hlásila Blatnica (47 cm) a Rajecká Lesná (45 cm), čo bolo viac ako počas predchádzajúcej zimnej sezóny 1952/53.
V okolí Žiliny a Bytče namerali 20 až 35 centimetrov snehu, podobne to bolo aj na Orave. Sneh padal aj v Bratislave, hoci tam sa dlho neudržal.
Chladné počasie pretrvávalo až do 13. mája, potom sa začalo otepľovať a od polovice mesiaca teploty stúpali nad letných 25 stupňov. Sneženie v máji 1953 sa zapísalo do histórie ako výnimočná udalosť, odvtedy sa u nás v piatom mesiaci už podobne silné snehové zrážky nevyskytli.
V priloženom videu si pozrite reportáž o škodách, ktoré ovocinárom spôsobili aprílové mrazy:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
