Mnohí úspešní ľudia napriek svojim výsledkom pochybujú o vlastných schopnostiach. Majú pocit, že si úspech nezaslúžia a že ich skôr či neskôr niekto „odhalí“.
Psychoterapeutka Ivana Omamiková vysvetľuje, že impostor syndróm nie je klinická diagnóza, ale psychologický fenomén, ktorý sa vyskytuje v bežnej populácii.
„Impostor syndróm je syndróm, keď sa človek nedokáže oceniť, nedokáže prijať svoj vlastný úspech. Väčšinou si ho interpretuje ako náhodu, šťastie alebo si myslí, že úloha bola príliš ľahká,“ vysvetľuje.
Prečítajte si tiež:
S impostor syndrómom sa podľa Omamikovej nestretávajú len študenti či začínajúci zamestnanci.
Objavuje sa u ľudí rôzneho veku, profesií aj pohlavia – od študentov až po manažérov.
Ako príklad uvádza študenta, ktorý úspešne zvládne skúšku, no namiesto radosti začne veriť, že ju urobil len preto, že bola jednoduchá alebo mu pomohol profesor.
„Tým si o sebe vytvára skreslený koncept, že nie je úplne schopný alebo kompetentný,“ hovorí.
Prečítajte si tiež:
Psychoterapeutka upozorňuje, že impostor syndróm si netreba zamieňať so zdravou pokorou.
Podľa nej pokorný človek dokáže prijať, že učenie je prirodzený proces, robí chyby a zároveň si uvedomuje svoje silné aj slabé stránky.
Naopak, človek s impostor syndrómom sa sústreďuje najmä na vlastné nedostatky, porovnáva sa s ostatnými a spochybňuje svoje schopnosti.
Za vznikom impostor syndrómu podľa odborníčky nestojí jediná príčina.
Úlohu môže zohrávať osobnosť človeka, napríklad sklony k úzkostlivosti alebo perfekcionizmu. Významný vplyv má aj rodinné prostredie.
„V rodine nadobúdame prvý koncept o tom, ako vyzerá úspech a neúspech. Ak rodič považuje za úspech len samé jednotky alebo vyštudovanie medicíny, dieťa sa môže odkláňať od svojho sebapoznania,“ vysvetľuje.
Vplyv môže mať aj pracovné prostredie, najmä ak sa človek začne intenzívne porovnávať s ostatnými.
Prečítajte si tiež:
Impostor syndróm môže podľa psychoterapeutky výrazne zasiahnuť do pracovného aj osobného života.
Zo svojej praxe pozná prípady ľudí, ktorí odmietli povýšenie, odišli zo zamestnania, vzdali sa projektov alebo ukončili kariéru vo vede, pretože mali pocit, že na to nemajú.
Prečítajte si tiež:
Podľa odborníčky môžu byť jedným z faktorov aj sociálne siete a negatívne komentáre.
„Žijeme vo veľmi výkonovo orientovanej dobe, kde je tlak na dokonalosť cítiť z každej strany,“ upozorňuje.
Dodáva, že človeka, ktorý má sklony pochybovať o sebe, môžu nenávistné komentáre ešte viac spochybniť.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
