Vedci objavili spôsob, ako odhaliť riziko ADHD u detí o niekoľko rokov skôr. Včasnejšie zachytenie problémov by mohlo rodinám priniesť rýchlejšiu pomoc.
Umelá inteligencia by mohla pomôcť zachytiť riziko ADHD u detí o niekoľko rokov skôr, než dostanú formálnu diagnózu. Naznačuje to nová štúdia vedcov z Duke Health, ktorú 27. apríla 2026 zverejnil časopis Nature Mental Health.
Výskumníci tvrdia, že v bežných elektronických zdravotných záznamoch sa dajú nájsť vzorce, ktoré môžu lekárom napovedať, ktoré deti by mali ísť na skoršie vyšetrenie a podrobnejšie sledovanie, píše Euronews.
Tím analyzoval zdravotné záznamy viac ako 140-tisíc detí s poruchou ADHD aj bez nej a model učil čítať údaje od narodenia po rané detstvo.
Systém sa zameral na kombinácie údajov o vývine, správaní a zdravotnom stave, ktoré sa u časti detí objavovali ešte pred stanovením diagnózy. Podľa autorov dosahoval veľmi dobré výsledky najmä u detí od piatich rokov a fungoval podobne naprieč pohlavím, rasou, etnicitou aj typom poistenia.
Vedci zároveň zdôraznili, že nejde o náhradu lekára ani o nástroj, ktorý by sám o sebe stanovoval diagnózu. Má skôr pomôcť pediatrom a ďalším odborníkom rýchlejšie rozpoznať, ktoré deti môžu potrebovať skoršie odborné posúdenie, aby nečakali na odpovede celé roky.
Autori upozornili aj na to, že pred prípadným zavedením do praxe bude treba ďalšie overovanie.
To, prečo môže byť včasnejšie zachytenie rozhodujúce, naznačuje aj ďalší výskum zverejnený tento rok. Štúdia Univerzity v Helsinkách, o ktorej informoval Medical Xpress, ukázala, že mladí ľudia so skoršou diagnózou ADHD mali v šestnástich rokoch lepší študijný priemer, častejšie pokračovali v akademickom vzdelávaní a menej často zo školy predčasne odchádzali do veku 20 rokov.
Fínska štúdia zároveň ukázala rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. Chlapci dostávali diagnózu častejšie už na prvom stupni školy, kým u dievčat pribúdali diagnózy najmä po trinástom roku.
Výskumníci to spájali aj s tým, že prejavy ADHD u dievčat môžu byť menej nápadné a preto sa zachytia neskôr. Práve v tom môže mať podobný nástroj založený na umelej inteligencii význam, keďže by mohol upozorniť na riziko aj tam, kde sa varovné signály v bežnej praxi ľahšie prehliadnu.
Autori práce z Duke Health dodali, že podobné prístupy chcú skúmať aj pri ďalších problémoch duševného zdravia u dospievajúcich. Hlavná myšlienka však zostáva rovnaká.
Nejde o to, aby umelá inteligencia nahradila odborníka, ale aby mu pomohla zasiahnuť skôr, než sa ťažkosti dieťaťa naplno prejavia v škole, doma aj v sociálnych vzťahoch.
Pozrite si aj rozhovor z Telerána o duševnom zdraví detí v 21. storočí:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
