Možno je to len zdanie.
Kríza v roku 2008 vtiahla celý svet do problémov, ktoré si Argentína prežila už v roku 2001. Oficiálne zbankrotovala, nezamestnanosť vyskočila nad 20 percent a platy ľudí ničila vysoká inflácia.
V nasledujúcich rokoch však juhoamerická krajina rýchlo rástla a úplne ju nezabrzdila ani celosvetová kríza v roku 2008.
Ukazuje sa v Argentíne krajšia tvár "pohromy"? Aktuálna súdna prehra naznačuje, že ak aj áno, optimistický vývoj sa môže razom nepríjemne zvrátiť. Na obzore sú aj ďalšie ťažkosti.
Desiatky miliárd eur "zmizli"
Argentína mala pred vyhlásením bankrotu dlhy približne 140 miliárd dolárov (údaje sa rôznia).
Po kolapse sa väčšina veriteľov (92 percent) zmierila s obrovskými stratami - celkovo prišli asi o 95 miliárd dolárov a dohodli sa na odpísaní veľkej časti dlhu.
Niektorí však dohodu odmietli a tento týždeň dostali nový impulz, aby svoje peniaze vybojovali. Najvyšší súd USA sa totiž odmietol zaoberať návrhom Argentíny, aby nemusela prednostne splácať záväzky práve veriteľom, ktorí na dohody nepristúpili.
Ide pritom v porovnaní so spomínanými stratami o smiešnu sumu - 1,3 miliardy USD (958,14 milióna eur).
Verdikt súdu však vraj môže mať trpké následky, varuje Medzinárodný menový fond.
Zamotaná situácia
Aktuálne rozhodnutie totiž môže údajne v budúcnosti viesť k tomu, že veritelia nebudú ochotní v podobných situáciách časť dlhu odpustiť, ale budú vyčkávať, že napokon vysúdia všetko.
Argentína tvrdí niečo podobné. Vraj ak bude musieť vyplatiť dohodu odmietavých veriteľov, sa prihlásia ďalší a v "hre" je pri tom 15 miliárd dolárov. Stratu v takejto výške by vraj krajina nezvládla.
Aktuálne svetové "čarovanie"
Prípadné nároky veriteľov sú len časťou možných nepríjemností.
Aj v Argentíne možno pozorovať celosvetové "čarovanie" s dlhmi.
Aktuálne totiž už dlhuje viac než v roku 2001 - a to 180 miliárd dolárov. V pomere k HDP je to však "len" 42 percent (v roku 2001 to bolo viac než 100 percent), pretože hrubý domáci produkt extrémne rýchlo rástol. V súčasnosti je už takmer na úrovni 500 miliárd dolárov, kým v roku 2002 to bolo len približne 100 miliárd dolárov.
V prepočte na obyvateľa sa HDP zvýšilo z 2700 dolárov v roku 2002, na 11 600 dolárov v roku 2012 (u nás bolo vtedy HDP na hlavu 16 900 dolárov, v USA zhruba 52-tisíc dolárov).
Priemerný mesačný argentínsky plat po zohľadnení tamojších cien vypočítali podľa jedného zo zdrojov pre rok 2009 na 1108 dolárov, na Slovensku to bolo vraj 1385 dolárov (údaj sa zdá byť nadhodnotený, podľa iných zdrojov bol čistý mesačný plat cez paritu kúpnej sily nedávno 666 eur, teda asi 900 dolárov).
Platy sú však vystavené vysokej inflácii - viac než 10 percent ročne.
Argentína sa cez vysokú infláciu a rast dlhu podľa niektorých predpovedí rúti do veľmi vážnych problémov a doterajší sľubne vyzerajúci rast sa môže skončiť.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
