Detoxové kúry, módne diéty aj biohacking lákajú na rýchle výsledky. Gastroenterológ vysvetľuje kde sa končí medicína a kde sa začína draho predaný mýtus.
Detoxové čaje, očisty pečene, bezlepkové diéty bez diagnózy či rôzne biohackerské kúry sa dnes predávajú ako rýchla cesta k lepšiemu telu aj tráveniu. Často znejú vedecky, sľubujú čistotu, ľahkosť aj viac energie.
Pri bližšom pohľade sa však ukazuje, že mnohé z týchto trendov stoja skôr na marketingu než na medicíne. Aj preto ich lekári zvyknú označovať za drahé príbehy, ktoré v lepšom prípade neprinesú nič, v horšom môžu človeku uškodiť.
Práve slovo detox patrí medzi najčastejšie zneužívané pojmy. V medicíne má presný význam pri otravách, závažných stavoch alebo pri zlyhávaní orgánov.
Vo wellness priemysle sa z neho však stal mýtus, že telo treba pravidelne očistiť od bližšie neurčených toxínov. Zdravý organizmus má vlastné mechanizmy, ktorými škodlivé látky spracúva a vylučuje. Pečeň, obličky, črevá aj pľúca pracujú nepretržite a u zdravého človeka nepotrebujú preplach džúsom ani zázračný prášok.
Rovnako to vidí aj gastroenterológ Igor Šturdík. Upozornil, že predstava orgánov ako filtrov, v ktorých sa hromadia toxíny a treba ich vyplachovať, je fundamentálny omyl.
„Žiadny džús, čaj ani prášok nedokáže pečeň vyčistiť lepšie, než to robí ona sama,“ uviedol. Podľa neho je väčšina komerčných očíst čreva či pečene marketingový mýtus, ktorý len využíva strach ľudí z neviditeľného znečistenia tela.
Detoxové kúry môžu byť dokonca až nebezpečné. Kolonické očisty, detoxové čaje a extrémne šťavové kúry môžu spôsobiť dehydratáciu, poruchy elektrolytov, poškodenie pečene aj riziko infekcií či poškodenia čreva.
Šturdík dodal, že v ambulancii najčastejšie vída narušenie črevného mikrobiómu a poruchy pohyblivosti čriev. Pacienti podľa neho prichádzajú so zápchou, nafukovaním aj hnačkami.
Problémom bývajú najmä detoxikačné čaje so senným listom a inými silnými laxatívami. Ich dlhodobé užívanie podľa neho vedie k syndrómu lenivého čreva a k závislosti od preháňadiel.
Lekár opísal aj typický prípad z praxe. Mladá pacientka chcela rýchlo schudnúť a zároveň si urobiť očistu tela. Niekoľko týždňov užívala populárne detoxikačné čaje zo sociálnych sietí. Výsledkom boli kŕče, bolesti a stav, keď bez stimulantov nedokázala ísť na stolicu aj viac než týždeň.
Podobne skeptický je aj k takzvanej pečeňovej očiste olivovým olejom a citrusovou šťavou. Ľudia podľa neho často prichádzajú s presvedčením, že vylúčili žlčové kamene. V skutočnosti ide len o zhluky zmydelneného oleja, ktoré sa vytvorili priamo v čreve.
Osobitnou kapitolou sú komerčné testy potravinových intolerancií. Aj tie sa často predávajú ako moderný a vedecký spôsob, ako prísť na príčinu únavy, nafukovania či kožných problémov, a to bez lekárskeho predpisu či dozoru. Patria medzi ne napríklad IgG panely na desiatky potravín. Tie však nie sú štandardnou diagnostikou intolerancií a odborné spoločnosti ich dlhodobo spochybňujú.
Výsledkom robenia si týchto testov bývajú príliš prísne diéty, ktoré človeku skôr uškodia, než pomôžu. Šturdík spomenul osobnú skúsenosť s pacientom, ktorý si na základe takéhoto komerčného testu vyradil lepok, mlieko, vajcia aj takmer všetky strukoviny.
Do ambulancie potom prišiel s úbytkom hmotnosti, únavou, padaním vlasov a silným nafukovaním. Jeho črevný mikrobióm podľa lekára doslova hladoval pre nedostatok pestrej vlákniny.
Podobne sa dnes narába aj s bezlepkovou diétou. Tá má jasné miesto pri celiakii a pri niektorých ďalších diagnózach. Mimo nich sa však často mení na módny znak zdravšieho života.
Pre bežnú populáciu neexistuje presvedčivý dôkaz, že by bola bezlepková strava sama osebe zdravšia. Naopak, môže znamenať nižší príjem vlákniny a niektorých dôležitých živín.
„Bezlepková diéta u ľudí bez diagnostikovanej celiakie predstavuje zbytočné ochudobňovanie mikrobiómu. Elimináciou obilnín ľudia prichádzajú o dôležitú prebiotickú vlákninu a vitamíny,“ vysvetlil Šturdík.
Ďalším trendom v medických mýtoch je biohacking (vedomá snaha o optimalizáciu vlastného tela a mysle pomocou zmien v životnom štýle, stravovaní a využívaní moderných technológií).
Pri ňom však treba rozlišovať medzi rozumnou životosprávou a rizikovým experimentovaním. Do prvej skupiny patrí pravidelný spánok, pohyb, sledovanie tlaku či vyvážené stravovanie. Do druhej extrémne zásahy, neoverené technológie a drahé doplnky s veľkými sľubmi, ako napríklad rôzne hodinky či prstene na meranie zdravotného stavu.
Pri rôznych monitoroch a prsteňoch nie sú odborné dôkazy, ktoré sľubujú optimalizáciu metabolizmu, a marketing často predbieha reguláciu.
Šturdík pripustil, že pôsty, ktoré tiež patria k biohackingu, môžu mať isté metabolické benefity a podporovať prirodzenú motoriku čreva. Zároveň však zdôraznil, že nie sú vhodné pre každého a extrémne hladovanie je rizikové.
Lekár odporučil návrat k základom. Namiesto detoxov podľa neho treba telu zabezpečiť dostatok čistej vody, kvalitný spánok a stravu bohatú na vlákninu.
Za najsilnejší overený postup pre črevo aj celkové zdravie označil pestrú stredomorskú stravu. Odporučil tiež zjesť aspoň 30 rôznych druhov rastlinných potravín týždenne. Ako lacné a rozumné riešenie spomenul aj ľanové semená alebo psyllium a namiesto extrémnych hladoviek obyčajný 12- až 14-hodinový nočný pôst.
Pre pečeň je podľa neho najlepším čističom obmedzenie alkoholu a ultraspracovaných potravín.
Podobne opatrný je aj pri doplnkoch výživy. Za zbytočne vyhodené peniaze označil sady na očistu od parazitov, predražené prípravky na očistu pečene, viaczložkové detoxikačné čaje aj multivitamíny nasadené naslepo.
Zmysel podľa neho majú len v konkrétnych situáciách. Za vhodné považuje dopĺňanie vitamínu D v zimných mesiacoch, železa a vitamínu B12 pri potvrdenom nedostatku, kyseliny listovej v tehotenstve a cielené použitie probiotík napríklad po antibiotikách alebo pri IBS.
Trendové kúry často sľubujú rýchle riešenie, no nevedia presne pomenovať, čo majú v tele zlepšiť a podľa čoho sa to dá overiť.
Napríklad pri detoxe býva problém už samotná definícia. Nikto nevie povedať, aký toxín sa má odstrániť, akým mechanizmom a aký merateľný výsledok by mal nastať. V takom prípade už nejde o medicínu, ale skôr o dobre zabalený sľub. A ten môže byť nielen drahý, ale aj nebezpečný.
Viac sa o detoxe a jeho rizikách dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
