Situácia je mimoriadne neprehľadná.
Arabská jar zmietla diktátorov v Egypte či Líbyi a otvorila cestu nielen k možnej demokratizácii krajín, ale aj vzájomným krvavým sporom o moc.
V Sýrii vypukla občianska vojna a na jej území a v susednom Iraku navyše vyhlásili radikáli Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL). O slovo sa dlhodobo hlásia aj Kurdi, ktorí sa už otrepane označujú za najväčší národ sveta bez vlastného štátu (je ich podľa odhadov do 40 miliónov).
Pustia sa moslimovia do vzájomných vojen?
Sunniti a šiiti
Ku konfliktom v Sýrii a Iraku prispievajú spory medzi sunnitmi a šiitmi. Šiiti tvoria podľa odhadov do 15 percent z viac než miliardy moslimov na planéte. Narozdiel od sunnitov napríklad veria, že prorok Mohamed vybral svojho nástupcu, ktorým bol bratranec Ali (sunniti odmietajú princíp nástupníctva).
Šiiti tvoria väčšinu v nearabskom Iráne (Peržania), zhruba polovicu z 30 miliónového obyvateľstva v Iraku, desiatky miliónov ich žijú aj v Pakistane, Indii a Turecku. K šiitom sa hlásia aj Alaviti, ktorí sú síce v Sýrii v menšine, ale vládnu.
"Guláš"
Za aktuálne najhorúcejším konfliktom vyvolaným Islamským štátom v Iraku a Levante, ktorý sa prejavil obsadením veľkých irackých miest, stoja sunniti.
Sunnitská je aj Saudská Arábia. Napriek tomu jej kráľ počas predošlého víkendu vyzýval k
rozdrveniu islamistických militantov ohrozujúcich kráľovstvo (myslel tým ISIL). Pokiaľ ide o územie, do úzadia zrejme smeruje aj náboženská spriaznenosť.
Zväčša sunniti sú aj Kurdi (žijú najmä v Iraku, Turecku a Sýrii), ktorí v zmätku zvyšujú svoj vplyv (napriek nesúhlasu centrálnej irackej vlády sa pokúša predávať ropu a tým získava väčšiu samostatnosť).
Lenže Kurdi nie sú Arabi. Ide o národ príbuzný Peržanom, ktorí sú v súčasnosti väčšinou šiiti.
V súčasnosti tak možno pozorovať približovanie sa centrálnej - šiitskej - vlády v Iraku k Iránu.
Rozpad
Sýriu ani Irak už nemožno ochrániť pred rozpadom, myslí si bloger Ladislav Garassy.
"V Iraku a Sýrii už bol prekročený Rubicon a v súčasnej podobe sa už nemôžu stať národnými štátmi. Môžu sa stať len diktatúrami alebo sa rozdeliť," napísal.
Mimoriadne napätá situácia je však aj v Líbyi či Egypte, a to aj bez sporov medzi sunnitmi a šiitmi.
K upokojovaniu situácie pravdepodobne neprispeje ani faktor, ktorý platí pre všetky moslimské krajiny - prudký nárast počtu obyvateľov. Bude zvyšovať tlak na prírodné zdroje a dokonca aj Saudskej Arábii hrozí, že sa namiesto exportéra ropy stane jej dovozcom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
