Slovensko čelí demografickej kríze, čo na jednej strane spôsobuje vážne problémy, no na strane druhej otvára novú epochu ľudstva.
"Vraj budeme pracovať minimálne do sedemdesiatky, možno aj dlhšie. Čiže v deň, kedy ja budem môcť ísť do dôchodku, moji rodičia budú mať, ak pánbožko dá, okolo stovky. Kto sa o nich dovtedy postará? Netuším," napísal na sme.sk bloger Pavol Bulla.
Načrtol hneď niekoľko problémov, ktoré súvisia s prepadom pôrodnosti a nastupujúcou demografickou krízou. Príspevkom vyvolal širokú diskusiu, v ktorej prevládal negatívny náhľad na problematiku. Niektorí ľudia však poukazujú aj na pozitíva, ktoré aktuálny vývoj prináša a na možno novú epochu v dejinách ľudstva.
Veľa dôchodcov, málo peňazí
"Dnes ide zo mzdy do dôchodkových fondov od jedného pracujúceho cca 160 eur.... Momentálne je priemerný dôchodok okolo 400 eur, ale nemyslím si, že to dlho vydrží. Dôchodky len z dôvodu demografickej zmeny budú nižšie o desiatky percent oproti súčasnosti," napísal Bulla.
Z dostupných informácií a jednoduchých prepočtov vyplýva, že kým v súčasnosti je na Slovensku zhruba milión dôchodcov, napríklad v roku 2050 by ich malo byť (ak by sa nepredlžoval vek odchodu do penzie) viac než 1,6 milióna.
Ešte väčším problémom je, že skupina ľudí v produktívnom veku (15-64 rokov) klesne z aktuálnych takmer štyroch miliónov (pričom pracujú len zhruba 2,3 milióny, zvyšok sú študenti či nezamestnaní) na asi tri milióny.
Ak by sa udržala súčasná nezamestnanosť a na penzie by sme z verejného balíka dávali rovnaký podiel ako dnes, priemerná penzia by klesla na približne 160 eur mesačne.
Dve vlny a takmer všade
"Podľa štatistického úradu pôrodnosť rástla od roku 1945 do roku 1956 a klesala od 1957 do roku 1968. Ak zoberieme do úvahy súčasný dôchodkový vek 62 rokov, vychádza nám, že najneskôr od roku 2019 do roku 2030 bude každoročne klesať prírastok nových dôchodcov, Je pravdepodobne, že dôjde aj k zníženiu celkového počtu starobných dôchodcov," reagoval v diskusii k blogu jeden s čitateľov.
V roku 1957 sa však narodilo 76 370 živých novorodencov, čo je stále viac než v súčasnosti (necelých 55-tisíc) a navyše od roku 1957 počet pôrodov zase stúpal až do roku 1979, keď prišlo na svet 100 240 živých detí. Dôchodkový systém tak zažije nápor v dvoch vlnách - prvú tvoria silné povojnové ročníky, druhou by mali byť súčasní tridsiatnici.
Zároveň platí, že Slovensko nie je zďaleka jediné, kde demografická kríza udrie. Pokles pôiodnosti a následne aj úbytok celkového obyvateľstva zasiahne od Nemecka, cez celú východnú Európu, Rusko až po Japonsko, Južnú Kóreu či dokonca Čínu.
Nová epocha a svet dvoch tvárí
Západný svet zasiahol úbytok pôrodov v období, keď je zúfalý nedostatok práce, a to najmä pre mladých ľudí a zároveň sa v iných kútoch sveta ľudstvo rozmnožuje extrémne vysokým tempom.
Výzvam, aby Európania mali viac detí, oponujú skeptici, podľa ktorých väčšou rodinou ľudia zvyšujú riziko, že sa budú musieť výrazne uskromniť, a to všetko len preto, aby vychovali ďalších nezamestnaných.
Niektorí analytici považujú za lepšiu cestu naopak starnutie a pokles populácie a tým aj znižovanie tlaku na čoraz viac drancované prírodné zdroje. "Populácia Európy už nerastie a v niektorých častiach už začala pomaličky
klesať a začali sme sa tak vracať späť k ekologicky únosnému počtu
obyvateľov kontinentu a deje sa to mierumilovným spôsobom, bez hladu,
epidémií a vojen," povedal v minulosti analytik Juraj Mesík. Naopak regióny s vysokou pôrodnosťou (Líbya, Egypt, Sýria, Irak, Afganistan a ďalšie) sa ocitli v ohni vojnových konfliktov.
Počet pracovných miest, ktoré by sa teoreticky mohli na Slovensku uvoľniť v nasledujúcich rokoch vďaka pracovníkom odchádzajúcim do penzie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
