Nuž čo, počkáme na bankrot

Zdroj: Shutterstock.com

Článok je komentár.

Schvaľovanie verejného rozpočtu opäť raz naznačuje, že pravicový volič si bude vo voľbách v roku 2016 vyberať asi ťažko. Žiadna z opozičných strán, pričom sa zväčša k pravici hlásia, doposiaľ nepredložila vlastný podrobnejší plán smerovania krajiny – zrejme najlepšie vo forme rozpočtu.

Platí pritom, že prínosy z boja proti korupcii či daňovým podvodníkom by sa podľa sedliackej logiky mali započítavať, až keď reálne budú vo verejnej pokladnici.

Dovtedy by to chcelo jasný súpis čísiel, kde možno šetriť a na koho úspory dopadnú.

V duchu  myšlienky, že ľavicové idei o ochrane bežných ľudí sú síce pekné, ale príliš často narážajú na egoizmus neúčelného míňania či rovno rozkrádanie verejných peňazí, by voči „silnému sociálnemu štátu“ azda mal stáť menší štátny „mešec“ s menšími  možnosťami na rozdávanie vyvoleným.

Risk by mohol byť zisk

Buď občan nechá viac na štát, alebo prevezme vo väčšej miere zodpovednosť za svoj osud a možno mu ostane aj viac z výplaty.

Rušenie  vianočných dôchodkov či niektorých štátnych darov pri narodení dieťaťa, obmedzovanie podpory na bývanie, alebo prepúšťanie z úradov a možno aj zo škôl (napríklad vysokých) by určite vyvolalo vlnu nevôle a zrejme aj rast obávanej nezamestnanosti.

Zároveň by sa však mohli – teoreticky - kresať dane, prípadne odvody (súbežne s tým, ako by sa odvody pripočítali k dani a úplne zrušili), čo by možno pritiahlo vytúžené pracovné miesta skôr, než sa nám podarí dosiahnuť večne spomínanú vymožiteľnosť práva.

Hnev ľudí by navyše určite zmiernilo, ak by sa v rozpočte objavilo povedzme i razantné zníženie platov poslancov, prípadne aj ich počtu.

Chabá motivácia

Samozrejme, hovoriť o chystaných nepríjemnostiach v čase, keď voliči zväčša o žiadnych ťažkostiach počuť nechcú, by mohlo byť politickou samovraždou. Tak ako by pre štát mohlo byť v období, keď sa na celosvetovej úrovni pod hrozbou ďalšieho kola krízy namiesto hĺbkových reforiem radšej váha a zadlžuje, len urýchlením pádu životnej úrovne - stačí, aby skrachoval jeden väčší európsky štát a všetko úsilie prilákať zamestnávateľov na nižšie dane a prehľadnejší systém môže v následnej panike vyjsť nazmar.

No bez jasného pravicového plánu – rozpočtu – bude voľba opozičnej strany asi len akousi prevenciou, aby sa všetko neocitlo v rukách jediného subjektu.

Doterajšie prieskumy verejnej mienky jednoznačne ukazujú, že to pravicovému voličovi sotva stačí.

Veď ak nie je k dispozícii ponuka aktívnejšieho pokusu o výraznejšiu zmenu, prečo neuprednostniť doterajší stav, pripomínajúci skôr čakanie. Buď na hospodársky zázrak, alebo ak sa nedostaví, tak vzhľadom na rýchly rast dlhov možno aj na bankrot.