Izzy začala po liečbe behávať a dnes je z nej úspešná bežkyňa.
Kedysi prežívala len na pár sušienkach a čaji každý deň, dnes je z nej nadšená bežkyňa. Deväťnásťročná Izzy Mulkerrins, ktorá sa narodila v Írsku, ale momentálne žije vo Švédsku, bojuje s poruchou príjmu potravy od 11-tich. Trpí cystickou fibrózou a jej váha klesla na 39 kíl.
Ale vďaka podpore priateľov a rodiny sa Izzy podarilo zmeniť svoj život a dnes chodí pravidelne behávať. Pripravuje sa na polmaratón. "Počas najhoršieho obdobia som za deň zjedla len dve malé sušienky, štvrťku jablka a vypila desať šálok čierneho čaju. Každý deň som cvičila dve až štyri hodiny," šokuje Izzy.
"Keď som sa zrazu ocitla v nemocnici, bola som na dne. Uvedomila som si, že takto nemôžem pokračovať. Chcela som, aby bolo moje obdobie dospievania šťastné a zdravé," hovorí rodená Írka.
Izzy začala bojovať s anorexiou ako 11-ročná. Keď mala päť rokov, rodičia sa rozviedli a ju ubíjalo neustále cestovanie medzi dvomi domácnosťami. "Myslela som na budúcnosť, ktorá ma desila. Nevedela som, čo robiť so životom. Akoby som nemala žiadnu kontrolu. Necítila som šťastie, ani motiváciu. Jediná vec, ktorá ma každý deň dostala z postele, bol strach z odpočinku a že keby som nič nerobila, tak priberiem. Začala som kontrolovať čo zjem a nejako sa to vymklo. Nepomohla mi ani cystická fibróza. Stále som bola chorá. Dostala som sa do fázy, kedy som vysadila lieky, ale všetko sa len zhoršilo," opisuje ťažké časy.
Takmer dva mesiace strávila na detskej psychiatrii, kde ju napojili na umelú výživu každé dva týždne. Rok a pol pravidelne navštevovala kliniku zameranú na liečenie porúch príjmu potravy. "V 16-tich ma vyhlásili za zdravú. S liečbou som začala v 14-tich, ale trvalo mi rok, než som sa skutočne rozhodla prijať pomoc a ďalší rok trvalo, kým som sa zotavila mentálne aj fyzicky," hovorí Izzy.
Izzy bola zo všetkého deprimovaná. Nevidela cestu von z tohto pekla. Premýšľala aj o samovražde. Po liečbe sa pustila do športovania. Učaroval jej beh a dnes má za sebou polnočný beh a rôzne charitatívne podujatia. Vedie si blog o anorexii, aby pomohla aj iným dievčatám. "Keď som bola chorá, potrebovala som niekoho, kto rozumie mojej situácii. Aby mi poradil, čo mám robiť lepšie. Teraz chcem pomôcť iným, aby nepociťovali osamelosť a beznádej," dodáva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
