Neandertálci na Slovensku si radi pochutili na špiku z kostí

Zdroj: shuterstock.com

Na tento objav prišiel doktorant Tomáš Čekovský aj vďaka Prepoštskej jaskyni v Bojniciach

Kone a pravdepodobne aj nosorožce spolu s ďalšími väčšími kopytníkmi ako bizóny, pratury a jelene boli hlavnými zdrojmi obživy neandertálcov na Slovensku. Vyplýva to z výskumu doktoranda Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Tomáša Čeklovského. K zaujímavostiam patrí aj to, že už neandertálci mali radi špik z kostí.

Odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene

V spolupráci s ďalšími odborníkmi preskúmal Čeklovský vyše 11 500 zvieracích kostí a zubov, ako aj ich úlomkov z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach z obdobia približne pred 40-tisí rokmi.

Hlavným spôsobom obživy neandertálcov bol organizovaný lov. Súviselo to s rozvojom ľudskej spoločnosti, s celkovým rozumovým vývojom človeka, ktorý viedol k zdokonaleniu výroby kamennej industrie a praktickejšiemu využívaniu ohňa.

Stávali sa vo väčšej miere závislými od výsledkov lovu, pričom významnú zložku získavania obživy tvoril aj zber korienkov, rastlín a ich plodov.

Na kostiach sa našli zásahy po ľudskej činnosti v podobe početných zárezov a obíjaní. Mnohé kosti sa našli aj spálené. Najčastejšie sa tieto zásahy vyskytovali na kostiach veľkých zvierat, ako sú mamut, nosorožec, pratur, bizón a kôň.

"Neandertálci odrezávali z kostí časti mäsa a zámerne rozbíjali dlhé kosti za účelom získania kostnej drene. Spálenie kostí dokazuje, že mäso si mohli aj čiastočne tepelne upravovať," vysvetľuje Čeklovský.

Prepoštská jaskyňa - prechodné sídlo

Prepoštská jaskyňa v Bojniciach reprezentuje paleolitické osídlenie na území Hornej Nitry. Lokalitu tvorí mohutný jaskynný previs s osem metrov dlhým jaskynným priestorom v rámci travertínovej kopy, na ktorej dnes stojí Bojnický zámok. Ide o jedno z najvýznamnejších neandertálskych osídlení s micoquienskou kultúrou na území Slovenska.

Prepoštskú jaskyňu používali neandertálci ako prechodné sídlisko, pričom ju mohli sezónne využívať rôzne tlupy lovcov a zberačov, ktorí sa museli adaptovať na lokálne podmienky.

Osídlenia boli krátkodobé a v období neprítomnosti človeka jaskyňa slúžila pravdepodobne ako hyení brloh, informovala Andrea Földváryová z UK.