Prípadná ďalšia eskalácia konfliktu na Blízkom východe sa môže odraziť na cenách ropy a následne pohonných látok. Za tým by nasledovalo zvýšenie celkovej inflácie. K tomu treba prirátať ešte jednu vážnu vec. Je ňou bezprostredná bezpečnostná hrozba.
Vojna v Iráne sa začala 28. februára, keď Američania spolu s Izraelom spustili letecké útoky v krajine.
Irán na ne denne odpovedá dronovými a raketovými údermi v celom Perzskom zálive a tiež blokovaním Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčový pre tranzit ropy.
Dron smeroval aj na britskú vojenskú základňu na Cypre, čím sa konflikt dotkol aj územia Európskej únie.
Irán je od nás vzdialený necelých 4000 kilometrov. Irán vlastní najväčší arzenál rakiet na Blízkom východe s oficiálne limitovaným doletom 2000 kilometrov.
Nedávny útok na 4000 kilometrov vzdialenú americkú základňu v Indickom oceáne podľa niektorých analytikov naznačuje, že Irán môže mať aj rakety s väčším dosahom.
S takým doletom by mohol zasiahnuť aj európske krajiny vrátane Slovenska. Irán pritom sľubuje prípadnú odpoveď, ktorá presiahne región.
„Určite by som situáciu nezľahčoval, ale určite nie je dôvod na paniku. Irán hovorí predovšetkým o tom, že dôsledky jeho reakcie budú také, že to pocítia aj obyvatelia mimo regiónu,“ uviedol Branislav Kováčik, dekan Fakulty politických vied UMB v Banskej Bystrici.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
