Moslimov je na svete 1,3 miliardy. Väčšina z nich žije mierumilovným životom.
Je islam mierumilovné náboženstvo? Je ničenie vzácnych artefaktov v súlade s odkazom proroka Mohameda, ako tvrdia extrémisti z Islamského štátu, ktorí nedávno v múzeu v irackom Mosule rozbíjali tisícročia staré sochy? Na znepokojujúce otázky, ktoré si v súčasnosti kladie verejnosť na Slovensku a v celom svete, odpovedal významný slovenský arabista a odborník na islam Ján Pauliny.
Prevláda názor, že islam je mierumilovné, nenásilné náboženstvo. Pod vplyvom najnovšej situácie, ako je napríklad pôsobenie organizácie Islamský štát (IS), sa však šíria vo verejnosti aj názory, že islam je násilná viera. Aký je teda islam? Pomôžte nám urobiť si v tejto otázke jasno a správny, voči islamu spravodlivý postoj. Nedá sa povedať, že islam je celkom "mierumilovné" neškodné náboženstvo, veď už najmenej 20 rokov sa v súvislosti s ním stretávame s označeniami islamský fanatizmus, fundamentalizmus, terorizmus a pod. a tieto označenia nie sú neopodstatnené. Vie sa, že islam (alebo islamisti) podporuje autoritárske režimy, dokonca zakladá štáty (napr. Islamský štát), ktorých politická orientácia nie je celkom jasná, ale rozhodne nie je demokratická. Takáto charakteristika islamu nie je však úplná a vyčerpávajúca. Islam má ako každé iné náboženstvo svoje posvätné ideály, medzi ktoré fanatizmus, terorizmus alebo boj o moc nepatria.
Moslimov je na svete 1,3 miliardy. Väčšina z nich žije mierumilovným životom. Odborníci si kladú otázku, prečo v niektorých islamských krajinách dochádza k teroristickým aktom, dokonca k nevídaným prejavom terorizmu a k likvidácii nevinných ľudí. Čo je za tým? - frustrácia, chudoba, nenaplnené ambície, pomsta Palestínčanov vyhnaných z vlasti či jednoducho chuť zabíjať. V súčasnosti sme svedkami toho, že islam (islamisti) čoraz viac začína zasahovať do politiky. Vznikajú islamské organizácie a islamské politické strany, ktoré majú čoraz väčšiu voličskú základňu (Alžírsko, Egypt). Je to azda tým, že svetské režimy zlyhali (napr. prezident Mubárak v Egypte a jeho dlhoročná sekularistická orientácia)? Aj v sekularizovanom Turecku sa zvýšil vplyv islamu. Vzrástol význam mystických (súfijských) reholí. Ich vplyv cítiť vo vládnych štruktúrach a v politických stranách. Návrat k tradícii (ženy najmä na vidieku sa začínajú zahaľovať) badať v Turecku už dávnejšie.
Náboženstvo hrá v súčasnom islamskom svete dôležitú úlohu. Rozhodne oveľa dôležitejšiu ako vplyv kresťanstva v súčasnej Európe (ak tu vôbec o nejakom vplyve kresťanstva možno hovoriť). Niektorí odborníci si myslia, že je to aj tým, že moslimovia sa cítia ohrození, lebo ich morálne, kultúrne a náboženské hodnoty sa spochybňujú vďaka vonkajším vplyvom a tlakom. V tejto politickej a hospodárskej neistote je náboženstvo pre mnohých moslimov jedinou oporou. Treba si uvedomiť, že v moslimských krajinách takmer niet ateistov. Ateizmus pokladajú bežní moslimovia za čosi veľmi škodlivé, hriešne a rúhačské. Rozdiel medzi európskym a orientálnym myslením, životnými pocitmi a životnou filozofiou je veľký. Svoje špecifiká nemá iba islamský svet, ale aj hinduistická India, juhovýchodná Ázia a Čína. Tieto krajiny však poznáme málo a hlavne sú ďaleko od nás. Ich problémy sa nás netýkajú a ani spôsob života či životná úroveň v týchto krajinách nás nezaujíma. Inakosť týchto krajín nás nijako neovplyvnila, čo nemožno povedať o islamskom svete, ktorého existencia napomohla upevniť európsku identitu a ustavične na nás vplýva, keďže moslimskí prisťahovalci žijú v integrovanej Európe. Inak, v Európe sú dve historické moslimské územia, dnes štáty Bosna a Albánsko. Do Európskej únie chce vstúpiť aj Turecko. Je otázne, či to u nás nevyvolá už jestvujúce xenofóbne nálady.
Veľa sa diskutuje o pojme džihád, ktorý je súčasťou islamu a znamená tiež "vedenie svätej vojny". Za akých okolnosti ju moslimovia vedú? Neprehrešujú sa islamskí militanti a extrémisti voči islamu, keď v súčasnosti vedú džihád a zabíjajú ľudí v mene svojej viery? Džihád je snaha dosiahnuť ušľachtilý cieľ, napríklad pri šírení islamu alebo mravným zdokonaľovaním sa. Tradiční islamskí právnici rozlišujú džihád srdcom (čiže podporovať vlastný mravný rast), džihád jazykom (šírenie islamu misiami), džihád rukou (robte dobročinné skutky) a džihád mečom (boj proti vnútorným a vonkajším nepriateľom). Prorok Muhammad nazval osobné mravné úsilie s cieľom zdokonaľovať sa mravne "veľký džihád" a ozbrojený boj "malý džihád". Toto rozlíšenie používal aj iránsky duchovný vodca ajátolláh Chomejní a iní významní muslimskí vodcovia. Muslimovia sa vyslovujú proti tomu, aby sa džihád prekladal slovami "svätá vojna". Argumentujú tým, že v Koráne sa píše (2:256): "Nikoho nenúťte do boja za nejaké náboženstvo!"
Bojovníci Islamského štátu v irackom meste Mósul podpálili 20.-21. februára vzácnu knižnicu a zničili artefakty vrátane sôch starých až 5000 rokov. Vo videu títo vyznávači sunnitského islamu tvrdili, že sochy bôžikov a modly ničil za svojho života aj prorok Mohamed a oni teraz konajú v súlade s jeho príkazom. Nevysvetľujú si jeho posolstvo mylne? Ničiť akékoľvek sochy alebo páliť knihy je podľa učenia islamu barbarstvo. Je síce pravda, že Muhammad, keď dobyl Mekku v roku 630 n.l., otvoril chrám Ka'bu a vyhádzal z neho sošky pohanských staroarabských bohov. Urobil to cielene a demonštratívne, aby ukázal svojim súkmeňovcom, že sa končí éra arabského pohanstva džáhilíja a začína sa éru islamu. Vyhlásil mekkský chrám Ka'bu za obydlie jediného Boha - Alláha, za Boží Dom (Bajt Alláh). Od tých čias je Ka'ba jediným Chrámom muslimov, ku ktorému konajú každý rok v mesiaci zul-hidždža posvätné púte (hadždž). Muslimovia sa modlia päťkrát za deň smerom k Mekke, lebo Ka'ba je ich jediný svätý chrám. Mešity sú len modlitebne (nie kostoly ako u kresťanov). Za povšimnutie stojí, že vo vnútri Ka'by nie je nič (je prázdna), lebo Boh nemá nijakú podobu (a nemožno ho znázorniť ani sochou).
V štátoch západnej Európy žijú veľké komunity moslimov. Starostom holandského Rotterdamu sa stal moslim, čo je príklad európskeho multikulturalizmu. Na druhej strane, moslimské komunity sú niekde kritizované za to, že sa uzatvárajú do seba a nemajú záujem začleniť sa do spoločnosti. Káže im to ich viera, alebo sú podľa vás príčiny inde? V Európe žije okolo 15 miliónov moslimov, v USA o niečo menej. Vo Francúzsku a v Nemecku je postavených vyše 1000 mešít, v Anglicku o niečo menej. Polovica muslimov v západnej Európe sa tam už narodila rodičom, ktorí sa prisťahovali v 50., v 60. rokoch a neskôr. Zväčša majú základné vzdelanie, niektorí aj stredné. V Anglicku majú niektorí muslimovia extrémne nároky, napr. koncom 90. rokov požadovali, aby sa zriadil muslimský parlament. Väčšina moslimov túto výzvu nepodporila, no Angličania sa začali obávať, že muslimovia sa nebudú chcieť integrovať do hlavného prúdu spoločnosti. Európania sa niekedy k muslimským spoluobčanom nesprávajú uvážene. Francúzska tlač sa nepriateľsky vyrútila na moslimské dievčatá, ktoré chceli nosiť do školy závoj. V Anglicku vyvolalo pobúrenie, keď muslimovia chceli pre svoje deti osobitné školy. Vlastné školy však pritom môžu mať katolíci, kvakeri alebo židia. Zdá sa, že v západnej Európe nemá väčšina muslimov záujem integrovať sa do majoritnej spoločnosti, ale sú radi, že tam žijú. Svojich francúzskych alebo anglických spoluobčanov kritizujú za spôsob ich života a mnohí ich nemajú radi.
Na Slovensku zatiaľ máme málo muslimov, väčšinou takých, ktorí sú asimilovaní, ale ak sa zvýši imigrácia z Orientu alebo z bývalých štátov Sovietskeho zväzu s moslimským obyvateľstvom (Uzbekistan, Kazachstan a pod.), s týmito problémami sa môžeme stretnúť. Zdá sa však, že tento problém nám bezprostredne nehrozí, lebo náš štát nemá voči cudzincom takú ústretovú politiku ako Anglicko, Francúzsko alebo Kanada. Finančne si to nemôžeme dovoliť. Po arabských revolúciách (Líbya) a v dôsledku občianskej vojny v Sýrii či vzniku Islamského štátu v Iraku sa počty utečencov z arabských krajín môžu zvýšiť. V USA je situácia pre moslimských prisťahovalcov lepšia. Tí, ktorí tam žijú už druhú, tretiu generáciu, tvoria strednú vrstvu, sú vzdelanejší a pracujú ako lekári, učitelia, úradníci, právnici a pod. V Európe sú muslimskí prisťahovalci väčšinou robotníci. Okrem toho sa v USA dá ľahšie integrovať do spoločnosti.
BRATISLAVA/TASR
