Postoje medzi Gréckom a veriteľmi sa zbližujú.
Grécky premiér Alexis Tsipras dosiahol na mimoriadnom summite eurozóny, ktorý sa zatiaľ neskončil ani po deviatich hodinách rokovaní, určité ústupky. Lídri pravdepodobne opustili ideu osobitného fondu, v ktorom by sa zhromaždili grécke aktíva v hodnote 50 miliárd eur, a nateraz aj myšlienku dočasného odchodu krajiny z eurozóny, píše britský Guardian.
Zdroj z prostredia EÚ pre server POLITICO obhajoval nápad umiestniť grécky majetok určený na postupnú privatizáciu do luxemburského Inštitútu pre rast. Takýto postup by urýchlil proces predaja majetku, keďže nejde o verejnú inštitúciu, ale riadi sa súkromným právom.
Tsipras však údajne neverí riešeniu, pri ktorom by cudzí fond v Luxemburgu spravoval grécky majetok. Podľa nemenovaného gréckeho zdroja sa tiež snaží vynechať Medzinárodný menový fond (MMF) z pripravovaného tretieho programu pomoci.
Aj keď aktuálne rokovania lídrov ešte neskončili, ešte dnes by sa mali v Bruseli opäť stretnúť ministri financií eurozóny a v utorok ministri z celej EÚ. Diskutovať by mali o prekleňovacom financovaní Grécka, ktoré potrebuje získať krátkodobé financovanie na najbližší mesiac, podľa Guardianu v sume približne sedem miliárd eur. Pravdepodobne v stredu (15.7.) sa má uskutočniť ďalší summit na najvyššej úrovni, tentoraz všetkých 28 lídrov EÚ.
Francúzsko poprelo, že požičia Grécku preklenovací úver do 20. júla
Dva oficiálne zdroje z francúzskej vlády pre agentúru Reuters popreli predošlé správy, že Francúzsko by mohlo poskytnúť Grécku bilaterálnu pôžičku, ktorá by slúžila ako preklenovací úver dovtedy, kým sa Aténam podarí dohodnúť s európskymi partnermi na už treťom programe finančnej záchrany.
Podľa diplomatických zdrojov z EÚ bola bilaterálna pôžička z Paríža jedným z predmetov diskusií s cieľom zaobstarať približne sedem miliárd eur, ktoré Grécko potrebuje do 20. júla, aby mohlo zaplatiť podlžnosti voči Európskej centrálnej banke (ECB) a zabránilo tak riziku, že ECB zastaví úverovú linku pre grécke banky.
Ďalšia možnosť zahŕňala vyplatenie zhruba 3,4 miliardy eur zo ziskov, ktoré ECB má z gréckych dlhopisov a ktoré boli vrátené na účty členských štátov eurozóny, a čerpanie 60 miliárd eur z dočasného eurovalu, čiže z Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF), ktorého účelom je poskytovať pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sa ocitli v ťažkostiach.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
