Sme neustále zamračení a málo sa usmievame

Dokazuje to najnovší prieskum, podľa ktorého sme presvedčení o tom, že sa málo usmievame.

Až 98 percent Slovákov si myslí, že by sme sa mali usmievať viac a dve tretiny si myslia, že sa mračíme viac ako ostatné národy. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry STEM/MARK, ktorá v období od 11. do 13. februára oslovila 500 respondentov vo veku 15 až 60 rokov.

Slováci sú podľa prieskumu presvedčení, že menej ako my sa usmievajú už len Angličania, Nemci a Maďari. Za najveselšie národy pokladáme Talianov, Španielov a Francúzov. Až 62 percent opýtaných si myslí, že Česi sa usmievajú viac ako Slováci. Podobné percento Čechov si zasa myslí, že Slováci sú usmievavejší ako Česi.

Výsledky prieskumu súčasne potvrdzujú, že dôležitosť úsmevu pre celkovú pohodu a radosť zo života si všetci uvedomujeme. Význam úsmevu pre svoj život deklaruje viac ako 90 percent Slovákov. Aj napriek tomu sa však dve tretiny z nás vôbec nesnažia aktívne premáhať zlú náladu a usmievať sa na ľudí okolo seba.

Len šesť percent respondentov sa usmieva za každých okolností. Najhoršie je to počas bežných pracovných dní, keď sa len dve percentá z nás stretávajú prevažne s usmiatymi ľuďmi. O niečo lepšie je to cez víkendy, keď veselých a usmiatych ľudí stretáva každý štvrtý Slovák.

Úsmev na tvári nám podľa prieskumu dokážu vyvolať blízki ľudia, predovšetkým deti, naši partneri, kolegovia v práci, dobrí priatelia a, samozrejme, aj ľudia, ktorí sa na nás usmievajú. Oveľa menej sa usmievame na cudzích ľudí, s ktorými sa stretávame náhodne. Na predavačky sa napríklad usmieva len asi osem percent z nás a na ľudí na ulici ešte menej - len štyri percentá. 

Anekdoty, vtipy a vtipné situácie sú dôvodom pre úsmev či smiech len pre 11 percent respondentov a rovnako často sa usmievame, keď máme pohodu a dobrú náladu. Nezanedbateľný vplyv na úsmev a dobrú náladu majú aj príjemné spomienky, dobré správy, slnko, dobré počasie, hudba, ale aj úspech, dobrá finančná situácia a pozitívne myslenie.

"Úsmev - jeho častosť a úprimnosť je prejavom osobnosti človeka a základom vytvárania medziľudských vzťahov. To, či sa usmievame alebo nie, spôsobuje viacero faktorov: naše postoje, spôsob myslenia, vzťahové väzby k iným ľuďom, úroveň sebavedomia a sebadôvery, spokojnosť so sebou samým. Pozitívne nastavení, usmievaví ľudia to majú v živote ľahšie. Ľahšie znášajú bolesť, posilňujú svoj imunitný systém, sú schopní nájsť si radosť v práci i osobnom živote a všeobecne sú úspešnejší. V medziľudskej interakcii platí: Čím širší a žiarivejší úsmev, tým vrúcnejší človek," uviedla psychologička Daniela Mináčová.

"Často si silu úsmevu neuvedomujeme. Pôsobí pozitívne nielen na ostatných, ale rozjasňuje aj nás samých. Ženy, ktoré sa neusmievajú, sa všeobecne považujú za nešťastné, muži zase za príliš dominantných. Väčšina z nás aspoň z časti tuší, čo sa nám páči na ostatných. Sme citliví na ich pohľad, pohyby a samozrejme úsmev. Ak sa na nás niekto usmeje, stáva sa pre nás atraktívnym a sympatickým človekom. Automaticky mu priradíme kladné vlastnosti. Preto odporúčam čo najširší úsmev, aby sme získali dobré hodnotenie od iných. Krásne to povedal Louis Schmidt: Úsmev je svetlo, ktoré pri pohľade do očí naznačí, že srdce je doma," dodala Mináčová.