Otvorene poukázal na okolnosť, ktorá nás môže "doraziť"

Zdroj: Shutterstock.com

Inak sa o nej príliš nehovorí.

Už niekoľko týždňov sa spomína, ako Európu ohrozuje pokles cien - deflácia - ktorá údajne môže roztočiť kolotoč klesajúcej výroby, pretože zákazníci budú čakať na to, kým výrobky opäť zlacnejú.

Zatiaľ čo časť odborníkov to považuje za nezmysel, analytik českej spoločnosti Partners Pavel Kohout pripomenul základnú príčinu aktuálnych ekonomických ťažkostí  - dlhy.

Zároveň otvorene poukázal na dlh, ktorý už nie je možné splatiť.

Priveľa úverov

Kohout nehovorí o cenovej, ale o úverovej deflácii. V tejto oblasti sme podľa neho už dávnejšie na ceste Japonska, ktoré straší deflácia dlhé roky.

V celoeurópskom meradle sa ľudia a firmy prestali viac zadlžovať (na Slovensku ešte nie), a tak chýbajú peniaze, ktoré by povzbudili dopyt a následne výrobu.

"V Európe, najmä v eurozóne, sa úverová deflácia prejavuje vlastne už od roku 2009, s malou prestávkou v roku 2011. Aj v súčasnom období klesá objem úverov firmám, zatiaľ čo objem úverov domácnostiam stagnuje," napísal pre TVNOVINY.sk.

Napríklad aj vlani v decembri padli podnikateľské úvery o 2,3 percenta.

"Dorazí" nás štát?

O čo menej si požičiavajú súkromníci, o to viac sa v snahe zabrániť ekonomickému pádu zadlžujú štáty. Nie je to však riešenie problému, ale odsúvanie, vyplýva z Kohoutovho vyjadrenia.

Ukázať to môže spomínané Japonsko, ktorého verejný dlh stúpol už nad 230 percent HDP (za dlhodobo udržateľný sa v Európe považuje dlh do 60 percent HDP).

Kohout má jasnú odpoveď na otázky, či sa možno vyrovnať s takými extrémnymi pôžičkami a prečo je vlastne ešte niekto ochotný Tokiu požičiavať.

"Japonsko nemôže síce dlh v takejto výške zaplatiť, ale v súčinnosti s centrálnou bankou ho môže dlho odsúvať do budúcnosti. Investori, ktorí kupujú dlhopisy, tak nerobia z dôvodu, že by ich považovali za výhodnú investíciu. Štátne dlhopisy sa väčšinou kupujú preto, že zákon to nariaďuje poisťovniam a penzijným fondom," zhrnul.

Niektoré problémy sa nespomínajú

Presnejšie odhady, dokedy ešte možno zvyšovať verejné dlhy, sa nespomínajú.

Rovnako ani to, ako sa môže Japonsko a Európa, kde budú v nasledujúcich desaťročiach ubúdať obyvatelia,  vyhnúť prepadu ekonomiky, ktorého sa finančníci či politici už v súčasnosti obávajú kvôli deflácii.