V čase neustáleho zhonu a digitálneho pretlaku sa čoraz viac ľudí obracia k filozofii pomalšieho života – slow living. Aj napriek tomu, že nejde o nový trend, jeho princípy dnes nachádzajú uplatnenie naprieč generáciami. Psychológ Martin Miler vysvetľuje, prečo je vedomé spomaľovanie nielen úľavou pre myseľ, ale aj cestou k zdravším vzťahom a udržateľnosti.
„Svet okolo nás stále zrýchľuje a my nevieme, kde je cieľ,“ hovorí psychológ Martin Miler. Aj preto čoraz viac ľudí hľadá spôsob, ako spomaliť – fyzicky aj mentálne.
Hoci sa môže zdať, že slow living vznikol len v posledných rokoch, opak je pravdou. Vyvíjal sa už v 80. rokoch v Taliansku spolu so slow food, ktorý vyjadroval odpor proti fastfoodovej kultúre. Postupne sa rozšíril do rôznych oblastí života a stal sa pomyselnou filozofiou, ktorá čelí tlaku moderného sveta a častejším vyhoreniam mladých ľudí.
Psychológ priblížil, že ho možno chápať ako vedomé spomaľovanie života. „Ide o zastavenie a uvedomenie, prečo danú činnosť robím, ako ju robím, či ju chcem naozaj robiť, respektíve precítiť a vychutnávať si prítomný okamih. Pýtať sa samého seba, či musíme stále niekam utekať aj doma, keď oddychujeme,“ hovorí.
Tento prístup sa dá aplikovať rôznymi spôsobmi. Závisí od možností. Napríklad pomalšie jesť raňajky bez mobilného telefónu alebo prechádzať sa v prírode bez časového obmedzenia.
„V podstate je to plné sústredenie, čiže keď jem, mal by som jesť. Existuje aj pojem slow sex, teda zážitok z intimity, vedomé užívanie si momentu a nie niečo rýchle a povrchné,“ tvrdí Miler. Platí to aj pri športe.
Stačí si uvedomiť, že čas plynie rovnako, je konštantný. „Pocit zhonu nám zrýchľuje v našej mysli aj čas, ten sa však v skutočnosti nemení,“ vysvetľuje psychológ.
Mnoho ľudí slow living uplatňuje, no neuvedomujú si, že je to práve tento trend.
Tí, ktorí by s tým chceli začať, by si mali podľa Milera urobiť audit, ako vyzerá náplň ich bežného dňa. Mnohí niekoľko hodín strávia napríklad na sociálnych sieťach. „Zistiť, na akých činnostiach strácame čas, môže to byť aj bezduché pozeranie seriálov s desiatkami častí,“ ozrejmil s tým, že sa často vytráca pridaná hodnota skutočného života.
Slow living ide ruka v ruke s ochranou životného prostredia. „Ľudia uvažujú, aké potraviny kupujú, podporujú skôr lokálnych výrobcov, recyklujú. Kupujú veci, ktoré naozaj nevyhnutne potrebujú, pretože vedia, že drobné zbytočnosti vedú k rýchlemu dopamínu, ktorý aj náhle klesne,“ objasnil Miler. Sekundárnym výsledkom je nižšia uhlíková stopa.
Z jeho psychologického pohľadu ide o dobrú „brzdu“ dnešnej doby, ktorá nemá rýchlostný limit. Vďaka slow livingu môžeme predísť vyhoreniu, chronickému stresu, úzkosti, disociatívnemu spôsobu života alebo virtuálnym bublinám.
„Prispieva to aj k sebapoznaniu či kvalitnejším vzťahom, pretože ak sa rozprávajú dvaja ľudia a pozerajú sa na seba, tak je pravdepodobné, že sa ich puto zlepší,“ doplnil odborník.
Vníma tiež, že niektorým deťom aj dospelým chýba pocit nudy, ktorý sa často vníma ako niečo negatívne. „Nuda nie je príjemná emócia, ale dokáže byť veľmi tvorivá, pretože dnešná doba je ‚zlodejom‘ fantázie a kreativity,“ hovorí.
K slow livingu inklinujú rôzne vekové kategórie, avšak veľká časť generácie Z začína uvažovať čoraz viac práve týmto smerom. „Zamýšľajú sa nad tým, či sa chcú zodrať v práci, robiť nekonečné nadčasy a byť v jednom kolotoči. Uvedomujú si, že mobily sú nelátková závislosť, často sú jeden alebo dva dni v týždni bez telefónu, alebo sú k dispozícii len v obmedzenom režime. Keď idú na koncert, tak si nenahrávajú každú druhú pesničku na video, ale sú prítomní v danom okamihu,“ zhodnotil Miler pozitívne.
Mladí ľudia cítia stres a úzkosť. Téme sme sa venovali v Teleráne:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
