Spôsobuje postupné zhoršovanie pamäti, myslenia a úsudku. Alzheimerová choroba tvorí až 70% všetkých prípadov demencie. Dnes si pripomíname jej svetový deň.
V súčasnosti neexistuje liečba, ktorá by ju dokázala úplne vyliečiť, no veda napreduje míľovými krokmi. Na medzinárodnom výskume Alzheimerovej choroby pracuje aj Slovenka Petra Orviská. K tejto práci ju priviedla silná túžba pomáhať.
Petra od strednej školy robila dobrovoľníčku v centre pre pacientov s Alzheimerovou chorobou. Táto skúsenosť v nej vyvolala motiváciu venovať sa výskumu a prispieť k liečbe a prevencii tejto choroby.
Momentálne je výskumníčkou v druhom ročníku doktorandského štúdia na Anatomickom ústave lekárskej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Konkrétne sa venuje výskumu mozgovej štruktúry choroidálny plexus, ktorý sa podieľa na tvorbe mozgomiešneho moku.
Spolu so svojím tímom sleduje zmeny v tejto štruktúre vyvolané Alzheimerovou chorobou.
„Tomuto výskumu sa venujem už 6 rokov. Máme pomerne veľké výsledky, ale ešte naďalej zostáva veľa nezodpovedaných otázok,“ hovorí Petra.
Za posledných pár rokov videli výskumníci zmeny týkajúce sa zápalovej reakcie, čo im môže pomôcť pri skoršej diagnostike alebo pri prevencii Alzheimerovej choroby.
„Existujú krvné testy, ktoré nám vedia o chorobe povedať o 15 rokov skôr, než sa ukážu príznaky. Lekári potom lepšie predpokladajú výskyt a postupovanie choroby,“ hovorí Aleh Zamani, vedúca výskumnej skupiny.
Petra spolu so svojou skupinou robí výskum na bunkových modeloch potkanov. V ich telách sa snažia napodobniť podmienky Alzheimerovej choroby u ľudí.
„Toto ochorenie je veľmi komplexné, má veľa rôznych príčin a symptómov. Vedci sa snažia vyvinúť rôzne diagnostické testy, aby sme vedeli zachytiť jej znaky ešte skôr, ako sa prejavia symptómy,“ vysvetľuje.
Petru práve táto komplexnosť ochorenia baví najviac. Každý deň má šancu nájsť niečo úplne nové a spájať to s tým, čo už vie a dokáže chorobe hlbšie porozumieť.
Komorbidita Alzheimerovej choroby s inými diagnózami, napríklad s cukrovkou či cievnymi ochoreniami, je pomerne častá.
„Nie je to jednoznačný problém, musíme brať do úvahy viacero aspektov. Myslím si, že toto je najnáročnejšia časť štúdie,“ hovorí Aleh.
Momentálne sú schválené liečivá, ktoré majú pomerne ťažké vedľajšie účinky a sú cielené pre malú skupinu pacientov, preto je dôležité, aby výskum aj naďalej pokračoval.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
