Míľové pokroky v oblasti výskumu Alzheimerovej choroby. Slovenskí vedci sa venujú nielen vývoju nových liekov, ale skúmajú aj vplyv stravy na rozvoj demencie. Prinášajú moderné krvné testy na Slovensko, ktoré umožňujú identifikovať prvé zmeny v mozgu ešte pred nástupom príznakov. Účinná terapia ja na dosah, ale prioritou zostáva prevencia.
Mnohí ľudia si myslia, že demencia je prirodzenou súčasťou starnutia. No mýlia sa. Ide o závažné ochorenie, ktoré poškodzuje mozgové bunky už dlhé roky predtým, ako sa objavia prvé príznaky.
Najkomplexnejšiemu orgánu ľudského tela – mozgu – zasvätil svoj profesijný život slovenský vedec a riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Norbert Žilka. Stojí za vývojom vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, skúma, ako na náš mozog vplýva strava, aj to, ako ho možno chrániť ešte skôr, než sa objavia prvé príznaky ochorenia.
Jeho práca rezonuje v medzinárodnom vedeckom priestore, no zároveň ju vníma ako službu spoločnosti.
V rozhovore sme sa rozprávali:
Prečo ste sa rozhodli skúmať ľudský mozog? Čo vás k tomu priviedlo?
Od vysokej školy ma fascinovala patológia a imunológia, ktorým som sa chcel venovať po skončení univerzity. Zhodou okolností som dostal ponuku od prof. Michala Nováka pracovať v Neuroimunologickom ústave SAV. Vtedy sa spojili moje dve záľuby, takže to bol dar z nebies. Odvtedy sa toho nedokážem vzdať.
Na čom aktuálne pracujete?
Pracujeme na vývoji vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, pripravujeme sa na ďalšiu fázu klinického skúšania. Verím, že na konci roka 2025 a začiatkom 2026 by sme mohli realizovať naše sny. Na akademickej úrovni sa venujeme vzťahu rizikových faktorov Alzheimerovej choroby, kde sa sústreďujeme na stravovanie. Identifikujeme metabolity, ktoré vznikajú pri trávení takzvanej vysokokalorickej západnej stravy, ktoré sú schopné stimulovať zápalové procesy v ľudskom tele a následne môžu podporovať vznik neurodegeneratívnych zmien v mozgu pacientov.
Tento rok bol schválený prvý liek, ktorý je schopný modifikovať Alzheimerovu chorobu a očakávame, že v druhej polovici budúceho roka by mohol doraziť na Slovensko. Našou úlohou je vyhľadať správnych pacientov, ktorým tá terapia reálne pomôže.
Venujeme sa hľadaniu nových biomarkerov alebo nejakých špecifických molekulových značiek, ktoré nám budú vedieť predikovať, že ochorenie sa začína bez toho, aby človek mal klinické príznaky. Je to dôležité, pretože perspektívna liečba sa bude môcť začať už v začiatočných fázach ochoreniach.
Skúmame taktiež amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), sme súčasťou veľkého európskeho konzorcia. Hľadáme molekulový rukopis ochorenia, ktorý nám pomôže identifikovať ľudí v riziku.
V oblasti Parkinsonovej choroby sa snažíme vyvíjať nový diagnostický test. Popritom robíme aj ďalšie aktivity, ktoré smerujú k harmonizácii diagnostických nástrojov na Slovensku – vytvárame sieť neurologických pracovísk zameraných na diagnostiku demencie a chceli by sme implementovať všetky novinky a moderné diagnostické prístupy do klinickej praxe.
Čo v súčasnosti vie veda o Alzheimerovej chorobe?
V horizonte 20 rokov sme sa o tomto ochorení dozvedeli veľmi veľa, a to práve vďaka tomu, že sa začali vyvíjať nové terapeutické a diagnostické prístupy. Dnes Alzheimerovu chorobu hodnotíme ako klinicko-biologickú entitu, to znamená, že diagnostika je založená na prítomnosti klinických príznakov a potvrdení chorobných zmien v mozgu, ktoré sú poháňané dvomi bielkovinami.
Prvá bielkovina je proteín tau a druhý je amyloid beta. Obe vytvárajú patologické štruktúry, a keď sa stretnú v mozgu, tak vtedy hovoríme o Alzheimerovej chorobe. Takže vieme, ako ju vnímať, zachytiť a diagnostikovať. Dokonca sme dnes v štádiu, že vieme tieto zmeny identifikovať už v začiatočných štádiách vďaka krvným biomarkerom.
Dokážeme povedať človeku, ktorý ešte nemá príznaky, aby si dával pozor, aby zvážil svoj doterajší život a eliminoval rizikové faktory. Nevieme mu však povedať, kedy u neho Alzheimerova choroba prepukne, napokon sa tak nemusí nikdy stať. Má však šancu ochrániť svoj mozog a predísť tomu, vypracujeme mu program, ktorý ho bude navigovať, čo má robiť pre svoje zdravie.
Vy ste na začiatku spomenuli, že sa venujete hlavne stravovaniu. Ako jedlo dokáže urýchliť proces vzniku demencie?
Strava je dominantná časť. Pri vysokokalorickej strave vznikajú metabolity, ktoré pri veľkých množstvách vytvárajú metabolický zápal (metazápal), ktorý si ľudia neuvedomujú a ani zápalové parametre v krvi nemusia byť zvýšené. Tieto metabolity sa správajú zradne, a podobne ako baktérie sa viažu na rovnaké povrchové receptory imunitných buniek a nepretržite ich stimulujú.
Keďže dookola jeme stále tú istú stravu a produkujeme metabolity 24 hodín denne, tak organizmus je pod veľkým tlakom. Výsledkom toho je nárast alergií a autoimunitných ochorení, pretože imunitný systém funguje nežiaduco nepretržite, a potom robí chyby, ktoré môžu podporovať rozvoj neurodegeneratívnych procesov. Dnes vieme, že práve zápal dokáže intenzívne zrýchliť Alzheimerovu chorobu.
Ako by sa ľudia mali stravovať?
Na základe štandardných vedeckých bádaní bolo presne definované, ako by ľudská strava mala vyzerať. Nie je to nič prekvapivé ani inovatívne. Mali by sme si predstaviť tanier, z ktorého polovica musí obsahovať potraviny s pomerne vysokým množstvom vlákniny – obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina, štvrtina z taniera by mala byť mäso vybranej kategórie a relatívne malé množstvo mliečnych výrobkov, pretože mlieko je veľmi prozápalové.
Aké ďalšie rizikové faktory zohrávajú úlohu?
Poznáme 12 rizikových faktorov - nadváha, obezita, vysoký krvný tlak a mnohé ďalšie. Dôležitú úlohu zohráva aktívny životný štýl, ktorý chráni mozog človeka, naopak, pasívny podporuje neurodegeneratívne zmeny. Najnovším rizikovým faktorom je znečistenie životného prostredia. Niektoré faktory človek vie ovplyvniť, iné nie, pretože by sme sa museli presťahovať na vidiek. Ale aj na vidieku môžeme čeliť negatívnym environmentálnym faktorom, napríklad pesticídom. Mnohé veci však máme vo svojich rukách, napríklad šport či iné fyzické aktivity. To sú modifikátory, ktoré dokážu spomaliť vznik Alzheimerovej choroby.
Keď sa povie Alzheimerova choroba, tak sa mnohým ľuďom vybavia hlavolamy alebo krížovky. Čo vy na to hovoríte?
My to určite podporujeme. Aktivita mozgu je dôležitá hlavne pre pacientov s demenciou Alzheimeroveho typu. Neplatí to pre iné formy demencie. Existuje totiž frontotemporálna demencia, ktorou trpia úspešní manažéri, herci ako Bruce Willis, spisovatelia, ktorí intenzívne využívajú svoj mozog. Tým krížovky a hlavolamy nepomôžu.
V prípade Alzheimerovej choroby by mal byť prístup k mozgu naozaj aktívny a pestrý. To najdôležitejšie sa odohráva pri pohybových aktivitách a nestačí len 10-tisíc krokov denne. Ľudia by sa mali unaviť adekvátnou fyzickou záťažou, ktorej výsledkom je, že svalové bunky začnú produkovať obrovské množstvo trofických faktorov a časť z nich prechádza do mozgu. Mnohé z nich sú schopné ovplyvňovať práve zápalové procesy. Preto sa dnes dostáva do popredia výber športových aktivít, ktoré sú šité na mieru pre jednotlivých ľudí – inú športovú záťaž musíte vybrať pre človeka, ktorý nikdy nešportoval a začína v 60-ke, a odlišný pre bývalého vrcholového športovca.
Čo by ste ešte spomenuli, ako si udržať zdravý mozog?
Určite by človek nemal byť pohodlný a ležérny, niekedy potrebujeme vojenský režim, nastaviť si úlohy alebo cvičenie, aj keď sa nám nechce. Ak udržiavame režim vo svojom nastavení – v strave, športe, tak to mozgu prospieva. Mal som možnosť istú dobu žiť v panelovom dome, kde bývali vyslúžilí vojaci na dôchodku a mňa fascinovalo, ako mali nastavený každodenný program, presne stanovené, kedy idú na raňajky, na prechádzku, ako strávia večer s priateľmi. Vtedy som sa na tom pousmial, ale dnes mi to dáva zmysel.
Je prekvapivé, že Alzheimerova choroba môže byť približne až 20 rokov v latentnej, spiacej fáze. Aké sú prvé nenápadné príznaky, ktoré by si ľudia mali všímať?
Náš mozog nás klame. Čím viac sme vzdelanejší a viac ho využívame, tým dlhšie dokáže niečo skrývať. Tých 20 rokov znamená, že postupne dochádza k odumieraniu nervových buniek v špecifických oblastiach. Keď odumrie približne 50 až 60 percent, vtedy sa začnú objavovať prvé problémy a to už je veľmi neskoro, pretože došlo k nenávratnému poškodeniu. A nedokáže to ani nová terapia, pretože nevie opraviť to, čo je zničené. Ona sa len snaží zastaviť chorobný proces. Preto by sme ju chceli využívať v budúcnosti ako prevenciu.
Prvé príznaky môžu byť rozmanité, ale my často hovoríme, že najdôležitejšia je rodina. Práve oni by si mali všímať zmeny správania svojich blízkych. Nie je to len o tom, že človek začne zabúdať. Dôležitý je pocit, že niečo nie je v poriadku. Ak je ich známy roztržitý alebo reaguje inak ako dovtedy, v momente treba spozornieť, sledovať proces niekoľko mesiacov a ak to kontinuálne pokračuje, vtedy treba komunikovať s odborníkom, ktorý to potvrdí alebo vyvráti. Nemusí ísť o Alzheimerovu chorobu, niekedy môže byť dôvodom ročné obdobie alebo ťažšia životná situácia.
Na Slovensku je demencia vnímaná ako niečo prirodzené, čo patrí k starnutiu, ale nie je to tak. Vnímame to ako obrovský problém. Musíme zmeniť paradigmu vnímania demencie na Slovensku. Demencia je choroba, ktorá mení ľudský mozog. Ľudia sa môžu dožívať v plnom kognitívnom zdraví vysokého veku. Preto sa sústreďujeme na kampaň, aby sme prilákali ľudí do ambulancií, aby prišli na vyšetrenie, pokiaľ majú pocit, že niečo nie je v poriadku.
Takže prichádzajú pacienti neskoro, až v momente, keď sa stratia na ulici alebo nevedia trafiť domov?
Asi by o tom vedeli lepšie porozprávať lekári, ale niekedy chodia pacienti v úplne poslednom štádiu ochorenia. My nerozumieme, prečo rodinní príslušníci ignorujú viditeľné príznaky ochorenia, musí to byť pre nich mimoriadne stresujúce a zaťažujúce. Niekedy aj všeobecní lekári im povedia, že je to prirodzené a patrí k starnutiu.
Aké ďalšie mýty kolujú o Alzheimerovej chorobe?
Často sa spomínajú veci spojené s hliníkom, ktoré nikdy neboli potvrdené. Našťastie Alzheimerova choroba nie je natoľko zasiahnutá mytológiou.
Myslíte si, že zohráva nejakú úlohu aj socializácia? Čím je človek starší, ale obklopený ľuďmi, priateľmi, rodinou, môže sa spomaliť Alzheimerova choroba?
Vedci študujú faktory zdravého kognitívneho starnutia. Zistili, že mnohí kognitívne aktívni ľudia dožívajúci sa viac ako 100 rokov holdovali rizikovým faktorom, a tak sa zamerali na genetiku. Genetika však nedokázala úplne vysvetliť úspech zdravého starnutia. To, čo mali všetci spoločné, bolo, že boli úspešní vo svojom živote, mnohí z nich boli manažéri, podnikatelia, život ich napĺňal a cítili uspokojenie, ale úplne najdôležitejšie bol pocit šťastia, optimizmu. Všetci boli celoživotne optimisticky naladení. To nám hovorí o tom, že optimizmus ide často ruka v ruke so socializáciou a pravidelnými medziľudskými interakciami. Vo svojej komunite sú akceptovaní, cítia rešpekt a spokojnosť. Takže áno, socializácia je extrémne dôležitá.
Dokonca sa stáva, že pokiaľ je starší manželský pár po 70-ke, žijú spolu šťastne desiatky rokov a jeden z nich náhle zomrie, tak u druhého partnera sa môžu pomerne v krátkom čase rozvinúť príznaky typické pre Alzheimerovu chorobu. U mužov je to často Parkinsonova choroba. Neočakávaná samota spôsobí stres a celý proces sa urýchli. Sociálna izolovanosť je jedným z dôležitých rizikových faktorov.
Ak by sme ostali pri optimizme, veríte, že jedného dňa bude Alzheimerova choroba úplne liečiteľná?
Ja si myslím, že k tomu veľmi intenzívne smerujeme. Ešte nám chýba zopár dôležitých poznatkov, ale v horizonte pár rokov budeme schopní ich identifikovať. Ak by sme však tento rozhovor robili pred 20 rokmi, tak by som nebol taký optimistický. Dnes však každý rok prichádza nový liek, ktorý má ambície zastaviť alebo spomaliť ochorenie. Myslím si, že v najbližších rokoch budeme mať k dispozícii účinný liek a Alzheimerova choroba bude liečiteľná. Trošku ťažšie bude vymyslieť, čo s pacientom, ktorý príde v neskorej fáze, keď už má nenávratne poškodené mozgové bunky. A preto sa musíme zamerať na osvetu a včasný záchyt.
Akým ďalším ochoreniam alebo formám demencie sa venujete?
Veľmi nás láka výskum amyotrofickej laterálnej sklerózy (ALS), pretože v súčasnosti neexistuje žiadna účinná liečba okrem génovej terapie, ktorá je vhodná pre malý počet pacientov. To je oblasť, kde by sme chceli investovať náš čas a energiu, pretože ide o jedno z najťažších neurodegeneratívnych ochorení a postihuje, žiaľ, veľa mladých ľudí, čo predtým nebolo štandardom. Chceli by sme pochopiť, prečo ALS vzniká. Je to špecifické ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniu mitochondrií – bunkových elektrární.
V čom je slovenská veda špecifická na rozdiel od iných krajín?
Neviem, či sme špecifickí. Avšak Slovensko v našej oblasti patrí medzi európsku špičku. Máme tu akademickú inštitúciu, ktorá je lídrom v tejto oblasti, máme súkromnú firmu, ktorá vyvíja liek, neurologické kliniky a odborníkov, ktorí sú naozaj špičkoví vo svojej oblasti. Vytvárame veľmi prajné a prívetivé prostredie, ktorému sa darí na najvyššej možnej úrovni. Mám veľmi dobrý pocit z toho, že Slovensko sa dostalo medzi elitu vďaka spolupráci mnohých aktérov, pretože to nie je len o vede a komerčnej stránke, úlohu zohrávajú klinické pracoviská a lekári.
Vedec však potrebuje veľa trpezlivosti, kým prídu prvé výsledky. Ako to nevzdať?
My sa motivujeme tým, že robíme niekoľko projektov naraz. Každý z nich má svoj vývoj. Takže z jedného projektu prídu výsledky skôr, iné majú dlhší horizont. Nové poznatky generujeme na mesačnej alebo polročnej báze. Náš čas plynie rýchlejšie, v niektorých prípadoch sme netrpezliví a radi by sme videli výsledky skôr, ale musíme brať do úvahy, že nás zaujíma aplikovaný výskum, kde je kľúčový pacient, ktorý nám prináša dôležitú informáciu. Preto musíme byť pomalí, rozvážni a premyslieť si každý krok.
Prečo sa môže zdať, že v minulosti boli niektoré objavy prelomové a v súčasnosti už takých niet?
Ja si to nemyslím. V našej oblasti sa každý rok objavujú dve, tri prevratné objavy, ktoré menia od základov naše poznanie. Je to viditeľné najmä v posledných piatich rokoch. V niektorých krajinách západnej Európy a USA vznikajú rozsiahle kohorty pacientov, ktoré prinášajú množstvo potrebných informácií. Výskum je čoraz podrobnejší a presnejší.
Na druhej strane, čo vás ako vedca frustruje?
Frustruje ma to, že financovanie na Slovensku nie je úplne optimálne a pomalosť v rozhodovaní grantových agentúr nás niekedy výrazne znevýhodňuje voči konkurencii. Prichádzajú rôzne zákony a novelizácie, či už na domácej pôde alebo z Európskej únie, ktoré výrazne ovplyvňujú skorú realizáciu inovatívnych výskumných aktivít. Všetky aktivity, ktoré robíme, smerujú do klinickej praxe, priamo k pacientom. Frustrácia má len krátkodobú trvanlivosť, keďže vidíme pozitívne reakcie, ktoré prichádzajú zo strany rodín. A to nás nabudí a ideme ďalej.
Pozrite si reportáž o živote s Alzheimerom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
